Ono to je zvláštne mesto. Nikde inde tak štrk nepočuť pod nohami. Kopce stále končia akýmsi prekvapením a ľudia sa akoby stále pozerali na tú vežu, ktorá raz horela. Minule som sa prešiel Košicami a bol to príjemný, hrejivý pocit. Kráčať po tom kopci dole, štrk mi znel tak krásne a sneh nikdy nebol inakší. A ľudia, nesúci si v sebe svoju charizmu, obetu a lásku ku mne. pokračovanie článku
Kočiar vyšiel z mesta ja som sa kochal krajinou. Pozeral som sa všade navôkol. Zelené stromy sa mi zdravili, môj zapásaný paloš oddychoval a ja som si užíval cestu na dovolenku. Do koča mi pristúpil mladý bard, vytiahol víno zo šenku a spolu sme spievali o Aucassinovi a Nicolette. Veru, na šenkoch je niečo zaujímavé. Pamätám si ako som v jednom šenku počúval o tom, aký je jačmeň hnusný, preto z neho spravili pivo. Ale čo pšenica a chmeľ? Musím pochváliť našich predkov, bez nich by sme také šmakoty nikdy neochutnali. pokračovanie článku
Bolo to niekde pri hraniciach. Ja už ani neviem, kde som ich stretol; či vo Vsetíne, alebo v Púchove? Tuším, že to bolo v Púchove, veď viete, je tam predsa ten vozeň, v ktorom čapujú pivo. Ono tie stanice a vlaky sú čímsi krásne. Majú v sebe isté čaro, bez ktorého by som ani nedokázal cestovať. To ako keď k vám niekto nastúpi do kupé. Nesie si so sebou vlastnú kultúru, históriu, vlastné korene a niekedy sa s vami zblíži ako málokto. Ale vráťme sa k tým dvom. pokračovanie článku
Vlak sa pohol a ja som sa pozeral ako sa Slnko odráža na hladine. Otvoril som knihu a čítal ju. Pred očami som mal príbeh Edmonda Dantésa a jeho cesty. Cesta príchodu, keď sa vráti domov. Cesta do pevnosti If, cesta za abbém Fariom, ktorý je učiteľom a novým zmyslom života. (Škoda len, že filmová verzia, kde je zobrazený Gerard Depardieu obsahuje tak málo časti s abbém) Cesta von z väzenia a hľadania pokladu. Cesta pomsty, lásky, návratu, cesta do Orientu. A ja som sedel vo vlaku a spoznával jeho cestu. Taký bol Edmond Dantés. Kto ním bol v skutočnosti? pokračovanie článku
Pamätám si ako som si raz doniesol domov legendu o kráľovi Artušovi. Okrem pôvabov takej tej keltskej kultúry som našiel symboliku okrúhleho stola. Ono na tej legende je čosi zvláštne, fúka tam jarný vánok a počuť šepot stromov. A pomedzi to rinčia meče a počuť dych rytierov. Rytieri okrúhleho stola. Všetci tam sedia, popíjajú čaše, hodujú, ale takisto sa aj trápia nad starosťami svojho života. pokračovanie článku
Poznáme ich z rozprávok. Zväčša majú obrovský klobúk a sú veselí. Niektorí z nich majú aj fajku a tabak si ušúľali z listov pozberaných po ceste. Obvykle majú aj predmet, ktorým vedia kúzliť, ale kúzlia aj rukami. V rozprávkach majú svoju minulosť, niekedy nám ju ani neprezradia. Sú to čarodejníci. Odkiaľ vlastne prišli? pokračovanie článku
Učili sme sa o ňom, že napísal nórsku hymnu a že sa nás zastal kvôli udalostiam v Černovej. Škoda, že som sa už vtedy nezatúlal do jeho viet a necítil ako chutia nórske buchty, lebo presne taký je. Bjørnstjerne Bjørnson. pokračovanie článku
Počas skúškového obdobia vždy príde nejaká kniha, ktorej sa nemôžem zbaviť. Potom si sadnem s kamarátom ku ohňu a veselo sa rozprávame o nej. Jestvuje mnoho spisovateľov, ale len dvaja sú pre mňa takí významní v skúškovom období. Karel Čapek a Trygve Gulbranssen. pokračovanie článku
Opäť je čas zabaliť ruksak bylinkami, knihami a vybrať sa na výlet. Sadnime si do vlaku, ktorý sa o nejaký čas pohne. Predstavme si kupé ako nejakú starú, ošarpanú, ufúľanú povalu. Ono na tých starých povalách niečo je. Vonia to po sušených hubách a čaji. Ono to pripomína niečo medzi tým, kde Bastián našiel Auryn a Bilbovým domom. Zapálime si tabak a voňavé sviečky, umyjeme okno a budeme čakať kedy sa ten vlak pohne. pokračovanie článku
Pamätám si na zopár ľudí, čo mi rozprávali vianočné príbehy. Ono to vždy začne niekde, kde človek potrebuje perníky. Na tých perníkoch je kus obrovskej kultúry, lebo oni nechutia ako slivky, či chren alebo zázvor. Majú tú svoju chuť pripravenú na čosi príjemné. pokračovanie článku
Vstal som v drevenom domci, voňal po orechoch a pomarančoch. Tam, kdesi dole, stála a varila čaj. Sušili sme si ho vďačne už nejaký čas, občas nám pomáhal bylinkár, môj starý priateľ. Vonku sa ani nemôžem pozerať, lebo okno mám už nejaký ten piatok zasnežené. pokračovanie článku
Ono to vždy začne na tých ostrovoch. Sú tam príbehy staré, hodnotné a práve tie, ktoré ukazujú svoju príťažlivosť. A predsa tie ostrovy nemajú vlastnú mytológiu. Alebo vlastne majú. Poďme sa o tom trochu pozhovárať. pokračovanie článku
Pamätám si na doby, keď som dostal adventný kalendár. Keďže som už od detstva pažravý dobytok, je pochopiteľné, že 24 dňovú sladkosť som minul hneď v ten deň. Mám rád obdobie pred Vianocami, ten advent, keď mi je príjemne. Mikuláš a to ako sme chodili do školy a boli sme k sebe nežnejší. pokračovanie článku
Ono sa to všetko začína ešte vo vlaku. Hneď ako sa vlak pohne z Hradca Králové. Prichádza kraj stromov a lúpežníkov. pokračovanie článku
Pamätám si, že som k nim zašiel na heraldiku. A ono to nikdy neostalo len pri erboch, armálesoch. Sadli sme si do kresla a začali sa zbližovať. Sú to archivári, ľudia s ktorými to kedysi začalo a nikdy to neskončí. pokračovanie článku
Vonku je sychravo, človeku sa nikam nechce. Mám chuť spraviť si čaj, zajesť perník a pozrieť rozrpávku. Ale nie hocakú. pokračovanie článku
Je nádherný čas, človek chodí po listoch, na ktorých sa potkne. V izbe mi vonia bylinkový čaj a mám chuť si čítať Selské poviedky. pokračovanie článku
Sedím vo vlaku a pozerám na okolie. Poznáte to, zarosené okná, človek vidí svoj dych a čaká na to, kedy sa vlak pohne. Vlak sa rozbehne a cestu do Kysaku už dôverne poznám. A potom ten vlak zabočí inam. pokračovanie článku
Ja viem, ono to človek vstane dolámaný. Veď ako inak sa mohlo spať? Zaspal som voľakedy o druhej a budil sa tým, aby som nezaspal. Asi päťkrát sa mi snívalo, že som zmeškal ten vlak. pokračovanie článku
Zobudil sa, začal sa pomaly obliekať, aby ju nezobudil. Vyšiel z domu, obul si galoše, obliekol starý kontuš, vzal čugaňu a šiel do lesa. pokračovanie článku
Keď sa prechádzam mestami, všímam si zväčša radnice. Potom sa ku mne dostane miestna povesť, zaujme ma a potom sa ňou chvascem pri dievčatách. Veď poznáte isto príbeh o bratislavskej radnici, vôkol nej na Vianoce straší. To nehovorím o Prahe. Najprv z nej niekoho vyhodili z okna a potom tam niekoho okradli. A ten zlodej blúdi počas Vianoc (teda Chanuky) Prahou a nikto ho nepočúva. pokračovanie článku
Keď som bol menší, pýtal som sa sám seba. Ako je možné, že sa mení čas na zimný a letný? Prečo je Veľká noc každý rok inokedy? Na podobné otázky som dostal odpoveď oveľa neskôr. Vďaka pomocnej historickej vede, chronológii. pokračovanie článku
„Bol raz kdesi jeden park plný tmavých smrečín a líp a v ňom starý dom, ktorý som miloval. Nezáležalo na tom, či bol ďaleko alebo blízko, či ma mohol naozaj zohriať alebo prichýliť, keď mi bolo zima... Stačilo, aby existoval, a moja noc sa naplnila jeho prítomnosťou.“ (Antoine de Saint-Exupéry) pokračovanie článku
Pamätám si, keď som začal chodiť na vysokú školu. Prišiel som a zaklopal som na dvere vzácneho študijného oddelenia. Pani, veľmi ústretová s nežnosťou duše, vyslovila svojim newspeakom: „Internet!“ pokračovanie článku
Sedel som v Prahe na Hlavním nádraží. V jednej ruke žemľa a v druhej nejaká čokoládová tyčinka. Obzrel som sa na vlak, ktorý šiel do Bratislavy a zakýval som mu. Vtedy som putoval do Pardubíc a strašne som chcel o tom napísať článok. Milujem vlaky, od detstva a teraz sa stali prakticky mojou životnou nutnosťou. pokračovanie článku
„Oni byly první v Evropě, kdo ne pro pozemský majetek, ne pro světskou moc a vládu, ale na ochranu ohrožených nejvyšších lidských statků, práva na sebeurčení a svobody svědomí, jen z donucení sáhli ke zbrani a strašlivý dlouhý boj proti celmu ostatnímu světu, který nezamýšlel nic menšího než jejich úplné vyhubení, nejen přijali, ale podivuhodně vítězně dovršili.“ (František Palacký) pokračovanie článku
Pamätám si ako som kedysi pozeral futbal. Bolo euro 1996 a Nemci hrali s Čechmi a vyhrali. Bože ako som plakal a ako som to vtedy Čechom prial. Tá zlatá pamätná generácia vedená, kto to bol vtedy kapitán, Jiří Němec? pokračovanie článku
Pamätám sa, keď som mal 16 rokov. Bol som prvýkrát na strednej škole a zoznámil sa s Hamletom. Azda každá definícia mala na Hamleta podobný obraz. Vraj je to čierna duša a celý svet vidí čierno, temne. Ale ja som sa v ňom našiel. Veril som mu, chcel som sa pomstievať svojim nepriateľom, aj keď som žiadneho nemal. Chápal som jeho pomstychtivosť a myslel som si, že ja na jeho mieste by som sa správal obdobne. Sedem rokov som ten pocit nechal ležať v spomienkach. Až pokiaľ som nezačal čítať opäť Dumasa. pokračovanie článku
Urobíme si nejaký poriadny čunder. Nabaľme si ruksaky pšeničným pivom, ďatelinovým chlebom a vstúpme do sveta borovíc, smrekov. Kdesi tam, kde kvitnú brezy a hraby. Skrátka niekam, kde veda a technika ešte nestihla a nemohla prísť. Do krajiny, kde muži sú z rodu orlov a ženy také krásne ako mlynárove izby. pokračovanie článku
Sedím pri ohni a je mi príjemne teplo. Druidka sa pomaličky zobúdza. Vonku nežne fúka vánok, slnkom opálené listy nám šepocú príbehy. pokračovanie článku
Pamätám si na hodiny španielčiny, ktoré som mával. Bavili sme sa viac-menej o takých typických témach. O tom ako si kúpiť lístok na vlak, ako si objednať večeru a potom nezaplatiť „la cuenta.“ pokračovanie článku
Stojím v kuchyni, cítiť žihľavu a počujem ako dedo pomaličky chrápe. Je sobota poobede, niektorí chodia spať, iní robia čosi iné. Moji dvaja priatelia ušli preč, jeden na rande, druhý za orlom. pokračovanie článku
227642081 / aktuálne: 
Martin.surabagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
