Minule som sa dostal k poviedke Vinca Šikulu „Pastierska kapsička.“ Myslím, že všetci pamätáme na onú rastlinku, ktorá skrášľuje naše lúky, nočné stolíky. Ale tak svojsky chutí, taká rastlina na putovanie, na prechádzky do lesa. A takisto, aj keď nie je nič pod zub. pokračovanie článku
Neraz začujeme rozprávku o matke prírode, ktorá niekedy spí zimným spánkom, tancuje po jarných púpavách, chodí s nami na prechádzky v lete a maľuje verše v jeseni kdesi pod smrekom. Nikto nevie, kde sa práve nachádza, ale každý ju cíti. Človek ju dokáže cítiť prostredníctvom voňavej prírody, krásy a lásky k tomu živému. No a rozprávky o tom ako sa farbí počasie, tie bývajú vari nádherné. Výnimku netvorí ani malá kniha o malej víle od Jána Uličianskeho, Štyria škriatkovia a víla. Pikolo, Solário, Vento, Fedro a Viva. pokračovanie článku
Ja viem, povie sa slovo knižnica a každý si pod tým predstaví to svoje. Či už tú, ktorú videl na vlastné oči, alebo tú, o ktorej čítal, alebo ja vlastne ani neviem, kto si čo pod slovom knižnica predstaví. Napíšte mi, prosím, vašu predstavu, ja sa s vami o tie pocity rád podelím. pokračovanie článku
Vonku je hnusne, zamrznutá hlina a holé kopce. Pozerám sa na mesto, zdá sa mi prázdne. Všade len tmavé budovy, búchajúc o seba chladom. Stromy v meste prestali kvitnúť, vône pekárni sa už dávno vytratili a kováčom už dávno zamrzol oheň v peci. pokračovanie článku
Včera sa mi snívalo o lese. Kráčal som neznámym lesom dole kopcom. Listy sa mi lepili na päty, potil som sa, podopieral palicou. Bolo to neznáme prostredie, nové pre moje oči. Ale niečo som poznal, tú vôňu. Zvláštne, veď každý les vonia stále inak. Škoda, že som nebol vo Fínsku, je to vraj krajina, kde je najviac lesov a stromov. pokračovanie článku
„„Havelka... Moučka... Ryšánek... pojďte se mnou,“ ozval se ředitelův hlas, vysílený rozrušením.“ (Jan Drda- Vyšší princíp) pokračovanie článku
Ja síce neviem, kde ľudia chodia na tie reči, ale odniekiaľ ich berú. „Mladí ľudia nečítajú. Najhoršie to je s dospievajúcimi.“ Podobné moralizátorské reči počúvame už dosť dlho. Nemyslím si, že tento problém je akýmsi fenoménom. (Takisto ako audioknihy, biblioterapia a pod. ) Prečo teda mladí ľudia nečítajú a čo robiť preto, aby mladí ľudia začali čítať? pokračovanie článku
Stále, keď si čítam Povídky malostranské, príde mi na um hrôzostrašná búrka. Po malej strane prší, hromy bijú a ja utekám do najbližšej krčmy. Sadnem si za stôl, dostanem guláš a chleba. Oproti mne si sadne práve to dievča, čo tancovalo a spievalo a začne mi rozprávať o Prahe. Moja gusľarka. pokračovanie článku
Sú hrady, ktoré stoja dodnes. Nesú v sebe mnoho ukrytých pokladov. Rytierske sály, erby všetkých panovníkov, mnoho príbehov a povestí bez ktorých by naše návštevy neboli také milé. A o jednom takom hrade je aj dnešný článok. pokračovanie článku
Napísalo sa mnoho kníh o vojne. Jestvuje toľko vojnových románov, koľko sa ani spočítať nedá. Čím to teda je, že Remarqove knihy otvárame a čítame, keď našťastie žiadnu vojnu pri sebe nemáme? pokračovanie článku
Ja si myslím, že dobrá kniha je ako skutočný priateľ. Ak sa človek pozorne začíta, dokáže si s knihou vytvoriť až intímny vzťah. Kniha ho lieči, dáva mu najkrajšie pocity, aké človek v sebe dokáže nájsť. Lásku, nádej a takú tu správnu silu, ktorá človeka vytrhne z biedy. Akoby ste boli nejaký strom. Korene vám hnijú v zemi a čertvie čo všetko vás ešte obhrýza. Hnijete z vnútra a potrebujete niekoho, aby vás presadil. To je pre mňa biblioterapia a to je pre mňa Karel Čapek. Čím je mi vlastne blízky a čo je to tá biblioterapia? Na obe otázky sa pokúsim odpovedať v nasledujúcich riadkoch. pokračovanie článku
Zatvárajú sa nám oči, pomaličky sa dostávame do snenia. Voňavá posteľ nás dostane tam, kde chceme. Blížia sa Vianoce a tak ako vídame zapálené sviečky, tak sa zapaľuje niečo v nás. Priania, túžby, sny. Po čom túžim ja? Byť na mieste, ktorému sa hovorí Studánka. pokračovanie článku
Draky a kúzla, rôzne podoby ohňa. Príbehy, rozprávame si ich v lete, sedíme okolo ohňa, pozeráme na oblohu a cítime sa magicky. Vzduch je nabitý mágiou, je ukrytá v náš. Jestvuje mnoho príbehov, hemžiac čarodejníkmi, trpaslíkmi, kráľmi, drakmi a čo ja viem, kým ešte. Prečo teda Artuš a Merlin? pokračovanie článku
Ponorme sa na chvíľu do čias Přemysla Otakara II. V palácoch sa píše na pergamen, po stoloch búchajú typária, šikovní poddaní poctivo kradnú zásoby svojmu pánovi. Kuchári pečú mäso, vonia bylinkami. Na hostinách sa namáča šťavnaté mäso do brusnicovej omáčky. Do čiaš sa nalieva medovina a víno. Potulní igrici rozprávajú balady a privádzajú dámy k starým láskam a spomienkam. Predstavte si rytiersku dobu. Zavrite na chvíľu unavené oči a myslíte na starý mlyn. Ja neviem ako vy, ale stále keď idem spať, myslím na starý mlyn. Idem sa doň skryť pred búrkou a zahrať si so strašidlami mariáš. To je akási moja predstava doby rytierskej. pokračovanie článku
"Jenom velké a citlivé duši otevře příroda své srdce."(Karel Poláček) "Iba duch, ak dýchne do hliny, môže stvoriť človeka."(Antoine de Saint-Exupéry) pokračovanie článku
„Děsím se davu, je nejkrutější a nejhloupější ze všech přírodních živlů.“ (Karel Čapek) pokračovanie článku
Volali ho kráľ komikov. Vyvádzal zaujímavé kúsky, z ktorých sa smejeme dodnes. Neučil sa poriadne scenáre, preto bol majster v improvizovaní. Vlasta Burian a jeho filmy. Sú pre mňa nesmrteľné ako on sám. Stále si budem pamätať na jeho Ondoňa; na jeho jedenie, kde strčil pol kurčaťa do chleba. Smejem sa, len čo si naň spomeniem. Myslím, že by sme ho mohli charakterizovať slovami ako figliar, fiškus, potmehúd, nezbedník a šibal. Mal krásne oči. Ktovie ako nimi hľadel na svet. Ale čo jeho kariéra vo futbalovom drese Sparty Praha? pokračovanie článku
Ja viem, už samotný názov je oxymoron. Kto to kedy videl, že postmoderný realizmus? Veď postmoderná literatúra je tá, ktorá odmieta všetky doposiaľ získané hodnoty. A realizmus? Ten je predsa o niečom inom. Ale čo ten realizmus vlastne je? pokračovanie článku
Môže to byť rozkvitnutá čerešňa, kde mám chuť navštíviť Elrondovu Roklinku plnú vodopádov. Môže to byť zatúlaný večer v auguste. Vtedy s Gimlim pijeme pivo a on mi rozpráva povesti spod hôr. Spomenie Mithril. Ale teraz je jeseň, mám chuť zabehnúť do Kraja za hobitmi. pokračovanie článku
Listy nám čosi šepocú, neprezradia sa slovami. Sú tajomné. Šepkajú si svoje tajomstvá pomocou farieb a vône. Som zvedavý a preto utekám za nimi. Balím si ruksak, obúvam tulácke topánky a chystám sa na výpravu ako Frodo so Samom. pokračovanie článku
„Každá pamiatka po mŕtvych je vzácna, najmä keď sme ich ľúbili.“ (Emily Brontëová) pokračovanie článku
Zatúlajme sa mysľou do neznáma. K jazeru, kde všetko spí. Cítime sa tam ako po krvavej bitke. Krv sa pomaličky stráca a napĺňa jazero. Nikto si na krvavé bitky nepamätá, okrem doráňaných stromov. Možno je tu predsa niekto, kto si na všetko pamätá. Spí v jazere sladkým spánkom a uvidíme ju iba vo svojom vnútre. Možno by nám tá jazerná pani porozprávala niečo o boji, ostrých mečoch, koňoch, o rytieroch. Akí teda sú v našej mysli? Trochu vám načrtnem svoju predstavu o rytieroch a takisto vám tu zopár rytierov popíšem. pokračovanie článku
Čím to je, že nás fascinujú hrady? Kráčame vôkol nich s neuveriteľnou úctou, nesmieme si z nich bohatstvo, o ktoré sa s nikým nechceme podeliť. Ale prečo? Prečo nás hrady fascinujú a priťahujú? pokračovanie článku
Pokračovanie. pokračovanie článku
Príbeh inšpiroval J. R. R. Tolkiena pri písaní svojho veľdiela. pokračovanie článku
Už v starej antike ľudia verili, že šport posilňuje telo i ducha. Ja si myslím, že mnoho ľudí má svoj šport, ktorý ho robí šťastným. A pre mňa je to futbal. Ale aký je ten futbal starý? Aká je jeho história? Kde sa začal hrať? Keďže som človek neustále zvedavý, tak som navštívil knižnicu, aby som sa o tom dozvedel. Myslím si, že nejeden z nás vníma futbal ako lásku svojho života a preto som sa rozhodol napísať tento článok. pokračovanie článku
Myslím si, že každý z nás sa občas cíti ako mladý Bastian z Nekonečného príbehu. Len tak si sadnúť niekde v podkroví, pozrieť sa do knihy a začať život v novom svete. A vďaka ľuďom ako Tolkien, Ende, Sapkowski, Lewis, Červenák, Pavelková, a mnohým iným, sa nám darí zažívať to, čo zažil Bastian. Dostávame sa do sveta, kde neplatia rovnaké zákony, aké poznáme. Dostávame sa do literatúry, ktorej hovoríme fantasy. pokračovanie článku
Pokračovanie... pokračovanie článku
Mám rád rôzne mytológie a ich príbehy. Korene príbehov sú staré a silné, zanechávajú v človeku dávku predstavivosti. Možno sa príbeh nikdy nestal, ale čo nám bráni pouvažovať nad ním? Bolo by krásne predstaviť si hrdinov a ich osudy. Najkrajšie osudy sú o láske a tak má hádam každý mytológia príbehy o láske. Poznáme príbehy o Siegfriedovi a Brunhilde, o Berenovi a Lúthien a mnoho iných. Samozrejme aj ten, ktorý vám dnes „prerozprávam“, o Tristanovi a Izolde. pokračovanie článku
V lete je oheň najkrajší. Rád sa naň pozerám ako sa sfarbí a rád počúvam pukanie dreva. Puká tak, ako kedysi pukali drevené postele. Rád o takej dobe snívam pri ohni, doba svietenia petroleju, doba, keď ľudia fajčili z fajky a tá voňala. Čas, keď si ľudia pri ohni (alebo petroleji) rozprávali príbehy. pokračovanie článku
Obdivujem ich a tak trochu sa ich bojím. Sú pre mňa bojovné, ale za každý boj musia nejako zaplatiť. Rád si ich predstavujem vo svojich snoch a dobrodružných výpravách, orly. pokračovanie článku
Učili sme sa už dávno, že čítať knihy, to neznamená, pamätať si iba obsah. Čítať knihy je dar silnej mágie a veľkej predstavivosti. Pri čítaní Oscara Wilda ma začali zaujímať moje tri obľúbené hrady v anglickej literatúre. Aké sú? pokračovanie článku
227642081 / aktuálne: 
Martin.surabagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
