Návrat

Autor: Martin Šuraba | 12.2.2011 o 11:24 | Karma článku: 3,43 | Prečítané:  911x

Kočiar vyšiel z mesta ja som sa kochal krajinou. Pozeral som sa všade navôkol. Zelené stromy sa mi zdravili, môj zapásaný paloš oddychoval a ja som si užíval cestu na dovolenku. Do koča mi pristúpil mladý bard, vytiahol víno zo šenku a spolu sme spievali o Aucassinovi a Nicolette. Veru, na šenkoch je niečo zaujímavé. Pamätám si ako som v jednom šenku počúval o tom, aký je jačmeň hnusný, preto z neho spravili pivo. Ale čo pšenica a chmeľ? Musím pochváliť našich predkov, bez nich by sme také šmakoty nikdy neochutnali.

 

Bard vystúpil a šiel za nejakou pannou, ktorej by zahral niečo pekné, čoby potešilo telo i dušu. Podali sme si ruky ako starí priatelia a koč sa pobral ďalej. Kone neboli unavené, práve naopak, radi sa prechádzali, či cválali. Boli čerstvo podkuté a v stajni som im dal čerstvého sena.

 

Cestovali sme skoro celý deň. Vyšli sme za daždivého počasia, kde slnko nemá miesto. Myslím, že raz sme zastavili. Kone sa napásli voňavej trávy a ja som vošiel do šenku. Šenk má pre rytiera nesmierne kultúrnu atmosféru, ktorú cítiť.

 

Hľadal som si miesto, všade ľudia veselo besedovali, ja už ani neviem o čom. Jeden stolec mal voľno, vlastne sedel tam jediný rytier. Meč položený na stole s erbom na rukoväti, ktorý som pozrel.

 

Je tu miesto pre neokrôchanca?" Usmial som sa a rytier sa pozrel, vstal a objal ma.

 

Drahý chlapče, ty nebodaj ideš domov!" Rozosmial sa rytier s erbom. Jeho erb mal tvar gaštana, nevediac prečo mali takú rodovú tradíciu. Ja som tam mal čosi iné. Rytiera, ktorí si rozrezáva plášť; čo iné by ma charakterizovalo?

 

A tak sme sa pustili do guláša, chleba a jedli o dušu. Nasadli sme do koča, vytiahli mapu, ešte tvorenú na pergamene. A pozerali sa na miesta, kde sme všade boli, kde pôjdeme spolu a obaja sme mali akýsi zvláštny tvar pri jednom. Rovnaký tvar, tvar domova. Je to miesto kdesi v lese, kde stromy tak zvláštne voňajú a železnica ide cezeň. Píla je snáď v každom domci a rybník hneď obďaleč.

 

Kone zastavili, kočiš mi otvoril dvere a rezko sa usmial. Dal som mu zopár toliarov, možno o trochu viac ako chcel. Predsa len ma čosi náš lesný krčmár niečo naučil, „Peniaze budú, my nebudeme."

 

Ideme do šenku?" Rozosmial som sa a na takú ponuku sa predsa neodmieta.

Nedbám." Odvetil som po svojom a zacítil tie stromy, ktoré dokázali rozprávať, chodiť, smiať sa i byť nežné.

 

A tak sme prišli do tej krčmy. Každý šenk má svoje pravidlá, tento má také, že z nej nikdy nevyjdeš pokiaľ je tma.

 

Krčmár sa na nás pozrel a pousmial. „Stratení sa vrátili domov." Načapoval kvasinkové pivo a ponúkol nám stôl. Bolo to príjemné. Sedeli tam aj oni dvaja. Dvaja, s ktorými som vyrastal. Ich erby boli iné, jeden mal na erbe kláštor, neďaleko od nás. Povráva sa o ňom legenda, že istý mních z neho odišiel kvôli láske a stal sa rytierom.

 

Ten druhý mal na erbe medveďa. Vraj preto, lebo raz jedného dňa zabil, kdesi v južnej dedine.

 

A konečne sa môžeme porozprávať." Povedal jeden z nás.

 

To je pre mňa návrat.

 

Obrázky:

 

<http://www.albacarma.com/uploads/images/image004.jpg> [cit. 2011-02-12]

<http://www.mkgrafika.com/paintings/les2.jpg> [cit. 2011-02-12]

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?