O Košiciach

Autor: Martin Šuraba | 17.2.2011 o 10:25 | Karma článku: 9,27 | Prečítané:  1964x

Ono to je zvláštne mesto. Nikde inde tak štrk nepočuť pod nohami. Kopce stále končia akýmsi prekvapením a ľudia sa akoby stále pozerali na tú vežu, ktorá raz horela. Minule som sa prešiel Košicami a bol to príjemný, hrejivý pocit. Kráčať po tom kopci dole, štrk mi znel tak krásne a sneh nikdy nebol inakší. A ľudia, nesúci si v sebe svoju charizmu, obetu a lásku ku mne.

Krčmy, do ktorých som kedysi chodieval na polievku sú už dávno zatvorené. Dominkánské námestie sa vôbec nezmenilo, akurát mi chýbalo pár ľudí, s ktorými som chodieval do toho kina. Pamätám si, že tu som videl Taliančinu pre začiatočníkov. V tej kaviarni som sa zamiloval do nejakej blond osoby, vlastne už nikdy nebola ako vtedy. Kostol okolo ktorého som chodieval kedysi do práce, alebo večer z krčmy. A to známe kníhkupectvo sv. Vojtecha, ktorému som chcel odtiaľ vždy niečo doniesť. A ten košický hostinec, kde čapujú Plzeň do litráku, niekde tam v podchode. A potom Alžbetina ulica, ktorá bola kedysi Šrobárová. Socha toho maliara, na konci čajovňa a cesta, po ktorej kedysi určite chodili kone.

 

A ten kostol, ja teda neviem, čo vám pripomína, ale čosi vám o ňom poviem. Vraj ho postavili niekedy v 13. storočí. Máme v ňom pochovaného Františka, občas vôkol neho chodievam. Inak pamätám si ako sme boli hore na veži a potom kúpili učiteľke becherovku, to sme ešte nikto netušili, že raz budeme odtiaľ preč. A čo Mlynská ulica? Áno, kedysi tiekol tam niekde Hornád a mali sme v Košiciach mlyn.

 

Tá ulica sa volala kedysi Lajosa Kossutha, ale to by nebolo také podstatné. V škole sme tú ulicu volali ulica Generála Petrova, ona sa vlastne aj tak volala. Spolužiakovi sa však strašne ľúbila postava generála Petrova. Určite o nej raz napíše dizertačnú prácu. Inak miloval som potulky po Mlynskej a chodenie do artfora, či do toho bicyklového obchodu, kde som si vlastne raz aj bicykel kúpil. Bicykle milujem, pamätám si na tie cesty do Turne, Slanca, či na Kojšovku. Jeden z výletov končil tak, že kamarát šmaril bicykel do kriakov a povedal pamätnú hlášku, ktorú nenapíšem, veď by ma pochoval za živa.

 

A čo Jakabov Palác? Vraj v ňom spal Eduard Beneš, keď Košice boli hlavným mestom, inak je tam orol, vždy som si vymýšľal historku o Matejovi Korvínovi, že tam je pre neho. A každé dievča mi to uverilo. Prejdime na Štefánikovú ulicu.

 

Hnedé domy, to je jedna z vecí, ktoré mi Košice pripomínajú a tých je na Štefánikovej ulici hojne. Vlastne nielen hnedé, aj fialové. Na jednom mieste je akási trpiaca žena a všetci rozprávame tú legendu o košickom vodníkovi. Samozrejme, že ja som si povesti stále upravoval a tú o vodníkovi si vymyslel. Raz som komusi riekol, že vodník ukradne dušu práve tým, ktorí sa neustále vysmievajú a sú namyslení. Nuž dobre im tak, ja by som im poprial ešte, nech zhoria v pekle, keby som bol akýmsi abbém. Ešteže tomu tak nie je a ja len ukladám knižky.

 

No idem si po čaj, rozprávajte mi teraz trochu vy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?