Trochu málo o Nekonečnom príbehu

Autor: Martin Šuraba | 18.3.2015 o 20:13 | (upravené 19.3.2015 o 17:58) Karma článku: 5,01 | Prečítané:  404x

Včera som sa zatúlal myšlienkami k Aurynu. Potom som sa zveril jednej sympatickej slečne a ona mi poslala odkaz na Falca. Uvedomil som si, že mi chýba tak trošku nakuknúť do knihy. Do tej knihy, čo má dva atramenty a dva svety. Čierny atrament a červený. Michael Ende vytvoril fantasy, v ktorom sa človek z fantastiky zmení do skutočnosti. Čo je to vlastne fantázia?  

V Nekonečnom príbehu sa začne svet fantázie rozpadať. Akoby to pohltila nejaká čierna diera. Z ničoho nič tam miznú vec. (Vlastne, ono to nie je z ničoho nič.)

 

A tam je taká krásna otázka, keď sa bavia tie bytosti o tom, čo mizne. Bolo tam kedysi jazero, do toho sa voľakto opýta. „A to tam je diera teraz?“ A na to prichádza úžasná odpoveď. „Diera by bola aspoň niečo, ale tam nebolo nič.“ Čo je to vlastne fantázia? Neviem sám odpovedať, ale veľmi sa stotožňujem s jednou definíciou. Pokiaľ človek nemá fantáziu, neostane mu už žiadna nádej.

 

Veru, Nekonečný príbeh. Kto by zabudol na kameňožrúta? Na blúdičky, cisárovnú, odvážneho Átreja i jeho koňa. Veru, ten kôň je pre mňa asi jeden z najmagickejších vôbec v celej fantasy literatúre. (Asi by bol pekný námet vytvoriť nejaký blog o koňoch vo fantasy literatúre. Napríklad Truhlík by si zaslúžil nejaké to miesto.)

 

Vráťme sa k Nekonečnému príbehu. Čo taká Morla? Kto si pamätá koľko rokov má Morla? I na dvoch vynálezcov, sfingy a na Falca. Falco, tento šťastný drak je vari jednou z najpozítivnejšou postavou, akú som kedy čítal.

 

To všetko sa začalo diať v jednom antikváriate, keď tam chlapec došiel omylom.Potreboval sa schovať a tak sa schoval. Do jednej tajomnej knihy, ktorú nosíme tak trochu v sebe všetci. Na knihe milujem všestrannú tvorivosť autora. Ktoré iné miesto vám príde viac na fantáziu ako práve toto? Takisto ten spôsob čítania.

 

Vonku leje, vytrepem sa na najvyššie poschodie, do podkrovia, škrtnem zápalkou a zapálim sviečku. Vezmem knihu z batohu a čítam. To predčí už len nejaká sympatická slečna, ktorej toto budem čítať a po nejakom čase sa začneme iným spôsobom zoznamovať. (Trochu viac verbálnejším.)

 

Idem ja snívať ako letím na Falcovi, hľadať rusnácku krčmu a myslieť na podkrovie. Len som vám trochu chcel priblížiť atmosféru Nekonečného príbehu. Mám pocit, že je nás dosť veľká skupina, čo ho potrebujeme.

 

Ozaj: knihu nájdete už dnes všelikde. Napríklad tu.

 

Pôvodný text je sa nachádza tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?