Gottfried Lenz

Autor: Martin Šuraba | 26.3.2015 o 8:00 | (upravené 26.3.2015 o 9:28) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  435x

Baby ma vytiahli tancovať. Pravdou je, že ma nemuseli dlho presviedčať. Spýtali sa ma, či pôjdem a ja som súhlasil. Vybrali sme sa na túto misiu a bolo dobre. Ono to ani nebolo o tanci ako o filozofii. Ten chlapík, čo to viedol, bol geniálny a ja som si uvedomil, na čom musím trošku popracovať. A to je práve ten pocit uvoľnenosti, spontánnosti, čo človeku dodáva hrozne veľa pozitívnej energie. Spomínal, že nie je až taká dôležitá technika ako ten pocit, že si to človek užíva. Je geniálne ako sa z nedokonalých vecí dokážu stať veci kúzelné.  

Cestou v električke som myslel na všeličo možné. Na dievča(tá), pražský hrad, vôňu jahôd, ísť kúpiť mandarinky, na Portrét Doriana Graya a ja neviem na čo všetko. Usmieval som sa po električke a predstavoval si bársčo. Myslel som aj na to, čo hovoril chlapík a nejako som sa spontánne usmial. Napadlo mi pri tom jedno meno, s ktorým som už dlho nebol nikde na pive. Ani u Alfonza sme dlho nesedeli. Vlastne, my sme nikdy spolu nesedeli na pive, ale veľa ma naučil. Napríklad, že kvety sa zo zásady nekupujú. Gottfried Lenz.

Spomenul som si na svoju obľúbenú postavu. Pre mňa je Gottfried stelesnením niečoho živého. Keď som prvýkrát čítal Troch kamarátov, hrozne veľmi som sa v Robbym našiel. Chcel som prežívať tie veci, čo Robby. Odmysliac od toho v akej dobe žil a čo sa v tej knihe potom udialo. Však, kto by netúžil, aby mu zaspal niekto na pleci, kto vonia po broskyniach. A vtedy som si uvedomil, že Pat bude mať vždy pre mňa broskyňové vlasy.

Otto a Gottfried, kamaráti, ktorí sa o Robbyho starali. Najmä Gottfriedova neuveriteľná filozofia. Viete, čo ma na Remarqovi fascinuje? On tam píše o dobe, ktorá bola krutá. Ľudia vo vojne umierali, po vojne to mali niektorí ešte ťažšie. O nástupu nacizmu, samotný nacizmus, úteky do sveta, obdobie po druhej svetovej vojne a tak podobne. Spomína tam až naturalisticky, ako ľudia trpeli, umierali a podobne. Ale v každej jeho knihe sa nájde tá neuveriteľná ľudskosť. Je akýmsi rytierom tej medzivojnovej doby. Geniálny charatker postáv. Či už je to Katz, Gottfried alebo Štajner.

Gottfried je presne typ takého chlapa, ku ktorému som sa aj ja chcel prepracovať kedysi. Vodiť ženy po kolotočoch, mať jeho gentlemanské spôsoby a dokázať poradiť druhým presne tak ako to robil on. Bol pre mňa veľmi inšpiratívny. Predstavujem si ho ako šviháka s klobúkom, čo dokáže byť vždy na pravom mieste. Už len to jeho pomenovanie, maličký. A tá obrovská láskavosť a silný dôkaz priateľstva a odhodlania. Keď zháňa auto a s Ottom trielia do sanatória, aby pomohli tým dvom mladým.

Vždy, keď si na to spomeniem, prebehne mi mráz po chrbte. I preto idem hľadať Troch kamarátov a utekám do práce. Potrebujem Gottfrieda Lenza.

Pôvodný text je tu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?