Trošku o rozprávkach

Autor: Martin Šuraba | 28.4.2015 o 23:16 | (upravené 28.4.2015 o 23:22) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  409x

Poslednú dobu mám plnú hlavu dievčat a rozprávok. Tá chuť oddať sa fantázii, ktorú čerpám z rozprávok, je silná. Poďme sa trochu zatúlať do toho sveta. Vezmime si jablko, Artexa, Auryn, aby nás ochránil od zlého vlka. Od reality a hlavne od ľudí, ktorí už stratili svoju nádej. Cibrime svoje rozprávkové ja! Myslím si, že je v nás dosť lásky na to, aby sme ho nerozvíjali.

Keď som bol malý hastroš, lagan, galgan, anciáš, paskudník, ničomník, pekelník, naničhodník, lapaj, bitang a roztopašník, miloval som rozprávky od kadejakého zbrojnoša. Lovil som drakov, zachraňoval princezné, tancoval s vílami, zlostil kadekoho. V tomto svete bratov Grimmovcov, Pavla Dobšinského, Budkáčika a Dubkáčika, cítim začiatok svojej fantázie.

Neskôr som si zamiloval Dievčatko so zápalkami. Dievčatko pre dievčatko a zapálky pre zapálky. Dievčatká sú dôležité a zapálky mi tiež nikdy neboli cudzie. (Aj keď to je smutný príbeh.)

Momentálne som si spomenul na švédsku rozprávku, ktorá sa jeden čas stala zemepisnou učebnicou v celom Švédsku. Áno, je to o malom chlapcovi, ktorý týral zvieratá a odrazu sa stal škriatkom s červenou čiapkou. Iste, je to Nils Holgersson. Už hrabem knižku z pod postele a mám čo čítať pred spaním. Mimochodom, na Selmu mám od nejakého času svoju literárnu slabosť.

Isteže mi v hlave napadnú aj rozprávky Oscara Wilda. Oscar Wilde je ako žena v kvetinových šatách, s ktorou idete na lúku. Vonia po bylinkách, chutí po marhuliach a smeje sa ako víla. Ja neviem, či som vám to niekedy povedal, ale rozprávky Oscara Wilda je asi najkrajšia literatúra na randenie. Sedieť na lúke, zbierať pastiersku kapsičku, myší chvostík, vedľa mňa nejaké to víno a usmievavá brunetka, ktorá hovorí, že je šťastná. Smeje sa dievčensky. Do toho jej čítať Sebeckého obra alebo Šťastného princa, to je celkom príjemná predstava.

Napadá mi začať vymenovať rozprávky ďalšie. Ale to nechám tak trošku na vás. Trochu sa odviažte a píšte o rozprávke, čo vám prebehne mysľou. Hocičo: Lucifuk, Sivko Burko, Princ Bajaja, Psíček a Mačička, Devatero pohádek, Rumcajs, čokoľvek o runách v baniach, permoníkoch, sitnianskych rytieroch, o forgáčovskom erbe, o gumidžúse, o Nebojsovi, o čomkoľvek inom.

Čo je to rozprávka? Nechce sa mi hľadať príručky, študovať literárne teórie. Spýtajme sa skôr: čo je pre mňa rozprávka? Jednoducho sa dostať z reálnych myšlienok a cítiť sa uletene. Zavrieť oči a myslieť na drakov, kráľov a cítiť, že sa v rozprávkach začínajú rozvíjať moje hodnoty. Ono je jedno, či zaspávam s pocitom, ako bojujem v armáde proti zlým, škaredým ogrgeľom. Alebo, či lietam vo vesmíre s princeznou Leiou.

Trebárs aj to, keď myslím ako sa prechádzam starými Košicami a vidím dievča v šatách posiatými púpavami. Takisto aj to, či s niekým doma pečiem buchty. Rozprávky tu majú pre nás byť vždy a najviac vtedy, keď nám je smutno. Je to najkrajšia biblioterapia. Z nich vychádzajú naše sny, túžby, priania a slabosti. A ja si myslím, že človek by sa občas mal nechať oddávať svojim slabostiam.

Beriem si do postele Nilsa Holgerssona, brunetku, čo chutí po javorom sirupe a teším sa na ďalšie rozprávky. Pretože tie rozvíjajú fantáziu. Hádam sme nezabudli na nesmrteľné slová Michaela Endeho. „Pokiaľ už človek nemá fantáziu, neostáva mu žiadna nádej.“

Čo vy? Píšte!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?