Tak trošku o búrke a Dagovi

Autor: Martin Šuraba | 5.5.2015 o 22:39 | (upravené 5.5.2015 o 22:47) Karma článku: 3,23 | Prečítané:  950x

Baby ma vytiahli na Radegast. Ako sme sa bavili, začalo kropiť a liať. Kvapky sa objavovali na stole, v pive a kdekade. Skryli sme sa rýchlo pod strechu a ja som sa na chvíľku cítil ako v jednej Nerudovej poviedke.  

Prišla búrka, počuli sme ju. O búrke som už písal, ale viacmenej o tom, čo to je a ako ju vnímali ľudia v minulosti. Aké máte pocity, keď prší? Aké knižky čítate? Koho by ste stískali? Bojíte sa, keď vonku prší? Ja som si spomenul na Bjorndal.

Mám chuť otvoriť nórsku knižku a dostať sa na starý statok. Tam, kde cíťiť medvede. Koče, ruky práce a vôňu sena. Ide o knihu Večne spievajú lesy. Poberieme sa tam hore na gazdovstvo. Počas cesty to cítiť, je pod búrkou. Švihám kone, aby trielili a boli tam. Vonku hrmí, občas vidieť i nejaký blesk a obloha čierna vykukuje a chce ma k sebe dotiahnúť. Prejdem prvou bránou a za mnou zamknú. Okamžite sa tí chlapi pri bráne skryjú kamsi do tajnej chodby pod zemou. Ja sa dotiahnem s koňom do stajne. Kôň dosiahne čerstvé seno a ja som rád, že som v teple.

Terezy na obrovskom panstve ma upokojuje. Viem, že bude dobre. Večne spievajú lesy sú ako ich hrdinovia. Presne ako Dag a Tereza, cítiť v nich nádherný pokoj. Preto je Gulbranssen neuveriteľným biblioterapeutom.

S Dagom sa stretnem v domci, všetko je pripravené. Zvieratá sú v stajniach, vonku ani nohy. Ľudia sú vo svojich izbách a za oknom to vyzerá akoby prišiel koniec sveta. Na každom stole nesmie chýbať Písmo. Pretože práve Biblia dodali Dagovi tú neuveriteľnú zmenu. Odhodiť sekery z čiernej krvi k Tereze.

A ono to začne. Hrmí, blesky vidieť hádam všade a spustí sa to. Vonku leje ako z krhly. Všetko je mokré, ale všetko je skryté. Vidím na Dagovi, že je so sebou spokojný a šťastný. Pribehnem k nemu a ponúknem ho kávou. Tereza sa usmeje a povie mi. „Vieš, my máme každú nedeľu koláče a kávu.“ Poberieme sa do knižnice a Dag ma prekvapí knihou, ktorú číta. (Medzi nami, ktorú knihu by ste doniesli Dagovi?)

Vráťme sa do reality. Stromy sa naplnili dažďom, vonku počuť fúkanie a spev lesov. Cítim dážď. Mám chuť si vziať Gulbranssena do postele, počúvať kvapky a zaspať. Dobre sa vyspite. Ak budete chcieť, napíšem vám, o čom sa mi snívalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?