Pistáciová zmrzlina

Autor: Martin Šuraba | 15.5.2015 o 16:13 | (upravené 19.5.2015 o 8:51) Karma článku: 5,37 | Prečítané:  1540x

Včera sme s Julkou vybehli na zmrzlinu. Ona vedela, že milujem pistáciovú zmrzlinu a ponúkla ma slaným karamelom. Julka je veľmi dobrá kamarátka. Vždy vie, kedy ma vytiahnuť na zmrzlinu, Cider alebo inú sladkosť.

Nebudeme Julku ohovárať, ešte by sa pýrila. Dôležitým faktom bolo, že som okoštoval pistáciovu zmrzlinu. Tej nikdy nie je dosť, obzvlášť na Malej strane.

Čo by bola Praha bez Malej strany? To, čo rozprávky Karla Čapka bez lúpežníkov. Alebo Charles Dickens bez Olivera Twista. Malá strana je asi najromantickejšia časť Prahy. Keď som bol v múzeu, videl som 3D model Prahy a cítil som sa chvíľu akoby v Nerudovej poviedke.

Prešli sme po Říčnej ulici a nie je také tajomstvo, čím mi je tá ulica blízka. Áno, môj záujem o Malú stranu nastal v čase, keď som vo vedeckej knižnici v Košiciach, písal svoju bakalársku prácu. V literatúre je pre mňa niekoľko ľudí, ktorí sú ako stromy. Občas sa potrebujem oprieť. Isteže, prichádzajú mi na myseľ ľudia ako Tolkien, Gulbranssen, Jean Giono, môj najromantickejší Antoine a mohol by som pokračovať ešte ďalej. Keď som však čítal Kapesní povídky, cítil som sa akoby niekto pri mne stál. Nikdy odo mňa neodišiel, Karel Čapek. Najpevnejší strom.

Ak existuje niečo ako literárny duchovný otec, on ním je. Nebyť jeho, nikdy sa nedostanem k túlaniu sa a bádaniu po Malej strane. Iste, Malá strana je blízka ešte jednému spisovateľovi. Už samotný názov knihy je malostranský.

Jan Neruda bol spisovateľ, ktorý z novín spravil literatúru. Po ňom to časom zdedil aj práve Karel Čapek. Ako otec a syn. Dokonca, keď ma pamäť neklame, Karel Čapek raz do daňového priznania napísal, že je nasledovateľom Jana Nerudu. Nikdy nebol jeho nasledovateľom. Bol jeho pokračovateľom.

Neruda vymyslel fejtóny. (Ak mám na mysli českú žurnalistiku.) Čapek vytvoril žáner, ktorý jediný používal. Bolo to niečo medzi fejtónom a poviedkou. Podpoviedka. (Ideálny príklad nájdeme tu.)

Kráčať po Malej strane so zmrzlinou v ruke, je ako sa dostať do doby jedného alebo druhého. Jan Neruda vytvoril z Malej strany niečo ako kultúrnu pamiatku. Skúsme si predstaviť zmrzlinu v jeho poviedkach.

V noci spíme pri otvorenom okne, kde posteľ praská drevom. Mám na sebe obrovskú košeľu, do ktorej by sme aj dvaja vošli. Ráno dôjdem do kuchyne, cítim kávu a nejaké dobroty. Rodičia čítajú noviny a fajčia pri tom fajku. Cítim jahodový dym. Vezmem si nejaké vajce a cítim ako vonia párok. Pohľadom sa ma spýtajú, kde som včera bol a čo som so slečnou robil. Mama sa ma spýta, či som bol galantný alebo som ju nechal na pospas osudu.

Pomaly upratujeme celý dom. Občas mi prebehne myšlienka na ňu a kútiky jamiek sa rozširujú. Na obed máme uležanú kapustu a čerstvé osolené údené. Voľakto nám doniesol novinku. Pivo Konrád. Chutí inak, ale veľmi dobre.

Poobede si všetci idú ľahnúť a ja naháňam kvetinárstvo. Samozrejme, že ja hromotĺk nenájdem nič. Preto sa potúlam v okolí vrchu Petřín a nazbieram aspoň nejaké nezabúdky, fialky, pastierskú kapsičku a upletiem takú kyticu, akú som kedysi nosil mame.

Vidím ju so zmrzlinami v ruke, je usmievavá, má krásne šaty a oči len a len pre mňa. Jednu má pri sebe a druhú pistáciovú. Kráčame po Malej strane a obaja sa držíme za lepkavé ruky. Prirodzene, že tú natrhanú burinu dopĺňam romantickým podtónom: „Na!“

„Kde si ich odtrhol?“ opýta sa, pobavene, usmievavo.

„Bol som odtrhnúť kvietok v záhrade, lebo sa mi páčil. Ibaže som vyskočil cez plot a miestnemu psovi sa to neľúbilo. Oštara jedna, skoro ma pohrýzol v oblasti zadku. Preto som vzal za hrsť tohto tu a išiel som preč.“ rozpoviem svoj duchaplný príbeh a srdce mi tlčie sťa by som bežal argentínsky maratón.

„Ty darmožráč! Mal si mu dať nejakú maškrtu!“ rehní sa.

Usmeje sa na mňa a povie mi. „Nuž, ale zaslúžiš si ďalšiu pistáciovú zmrzlinu.“

Čo vy a pistáciová zmrlina?

PS: Som aj na Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?