O lúkach

Autor: Martin Šuraba | 23.5.2015 o 17:42 | Karma článku: 4,64 | Prečítané:  412x

Včera sme boli s Lacom, Leou a šarmantnou Darkness von. Sem-tam sme spomenuli na České Švýcarsko, kde sme začiatkom mesiaca pobudli. Prechádzali sme lesmi, lúkami a skalami.

Došli sme z túry a sadli na kofolu v Jetřichoviciach. Najedli sme sa a povedali si, že máme po turistickom dni. Ibaže sme zle pozreli autobus a kráčali ešte 7, 5 kilometra. Ako tak kráčame a ponáhľame sa na autobus, zrazu sme sa dostali na nádhernú lúku. A ja som sa tak trochu zasníval. Vlastne, tú predstavu som si zobral aj do postele.

Lúka je ideálne miesto na všetko. Zobrať deku, kúsok jablkového muštu, tvarohový koláč a knihu. Isteže by som sa nepohneval, keby mi nejaká sympatická brunetka veštila z ruky.

Pre mňa je hrozne milá predstava hobitov. Celý deň pracujú niekde na svojej záhradke. Večer sa stretnú všetci v krčme, kde cítiť pšenicu z ich práce. Počas víkendu si sadnú na lúku, vytiahnu svoj tabak a fajčia. Rozprávajú príbehy o elfoch, počúvajú šepot listov z neďalekého lesa.

Keby som bol hobit a randil nejakou slečnou odtiaľ, viem si predstaviť to rande. Večer v krčme by sme sa na seba usmiali a dohodli sa, že si spravíme piknik. Ráno by som vstal, trochu si poupratoval dom a šiel by som. Stretli by sme sa pri starom mlyne, kde by ma čakala s bodkovanými šatami a rozkošnými očami. Pochopiteľne, že by som nič so sebou nemal.

„Na rande nechodím nikdy s dáždnikom. Dievčatá sú väčšinou šikovné a majú so sebou všetko. Koniec koncov, čím viac neupravený chlap, tým ho majú radšej. Hlavne, tá ich neuveriteľná starostlivosť.“ riekol by som jej. A ten jej magický smiech.

Ak existuje nejaká mágia v prírode, tak je to úsmev ženy. Je to akýsi druh vari tej najkrajšej komunikácie. Keď sa chlap pred ženskou predvádza, aby ju rozosmial a ona sa rehní o dušu. Niet krajšia odmena.

Kráčali by sme teda na nejakú tú lúku s košíkom v ruke. Chodili by sme od jednej záhradky k druhej. Tu by sme si vzali kaleráb, tam karfiol, inde mrkvu, potom i vajcia, keby sme chceli ísť do kurníku. Natrhali by sme cibuľu, všakovakú inú zeleninu.

Predsa len som nejaký gentleman. Isteže by som vrámci toho jej i nejakú tú kvetinku odtrhol. Ako sa poznám, skočil by som tam, kde je ten najväčší pes. Kalkulujem, že by mi psisko odhryzlo polovicu nohavíc. Čo môže byť viac príťažlivé ako randiť s dierou na zadku.

Sadli by sme si na lúku a ja by som jej rozprával ďalšie príbehy. Pochopiteľne, že vždy, keď rozprávam nejaké príbehy, tak si 90 percent vymýšľam. Akoby to jej oči nevedeli.

Z lesa by sme si zohnali drevo, spravili si veľký oheň. Obďaleč je aj studnička, tak by sme si spravili zeleninovú polievku.

Pomaly by sa stmievalo a noc by zakryla tento deň. Boli by sme v opatere škriatkov a víl, lesných duchov a šepotu lístí.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?