Zopár sympatických Angličanov

Autor: Martin Šuraba | 13.10.2015 o 21:14 | Karma článku: 4,26 | Prečítané:  994x

Prišiel čas prechádzok po lúkach. Vezmem si svoj nórsky sveter (ktorý nie je nórsky) a idem sa túlať. Uchmatnem si zopár jabĺk, zápisník a nejakú tú sladkosť, keby som stretol škriatkov.

Všetko začalo dnes ráno, keď som vstal a čítal som si Dr. Jekylla a Mr. Hyda. Cesta do práce bola presne ako Londýn v tej knihe. Hmlistá, hlučná a veľmi studená. Tešil som sa, keď otvorím nejaké dvere a zavriem za sebou.

Usmial som sa a uvedomil som si, na čo som sa celý rok tešil. Prišla jeseň v tej podobe, ktorú milujem. To sú gaštany, orechy, vôňa škorice, chuť medu a podobne. Milujem, keď si robím kávu alebo čaj, priložím hrnček (harčok po našim) k oknu a ono sa dymí. Je to niečo, ako keď človek vidí dym z komínov alebo dym z rušňa lokomotívy. Trebárs aj tu.

Upršaný október vo mne vyvoláva predstavy sedenia s knižkou a dobrým čajom. Kedysi som mal rád Biele noci na jeseň, ale časom som objavil 19. storočie anglickej literatúry a nie je nič krajšie pre mňa, čo sa týka čítania. Niečo málo vám o tom napíšem.

Pamätáte si na začiatok Búrlivých výšin? Keď sa ten chlapík dostal do obrovskej periny a počúval ten príbeh. Isteže, bola zima a pre tú knihu ani nie je toto dôležité. Tam je dôležitá Catherine, ale o tom inokedy. Ja som si však predstavil ten dom na konci sveta ako zaklopem a dostanem teplú polievku. Neviem, či tam Emily opisovala stromy, ale ja z toho domu dodnes vidím obrovský strom s takými červenými listami, ktoré som naposledy videl v tejto knižke.

Existuje niečo jesennejšie ako staré slatiny a starý zámok, kde žije prekliaty rod? Áno, uhádli ste. Mal som na mysli toho obrovského psa, z ktorého sme sa v škole smiali, že je natretý bielym fosforom. Sherlock Holmes je pre mňa celkovo literatúra na jeseň, ale Pes Baskervilský je ideálna kniha do zapršaného počasia. Mimochodom, asi som to nikdy nikomu nepovedal, ani nenapísal, ale ja milujem vlaky vďaka Sherlockovi Holmesovi. Teraz si mám chuť ísť prečítať tú poviedku, kde sa Sherlock a Watson prvýkrát stretli.

Dr. Jekyll a Mr. Hyde. Píše sa tam ako mrazí počasie. V knihe sa píše o tom ako vymrznutý advokát navštívil dom doktora Jekylla a hrial ho krb. Presne, toto je tá jeseň. To, keď človek uzimený príde niekam, čo ho zohrieva.

Takisto aj Oliver Twist je v istom kontexte literatúra na jeseň. (Uznávam, že až trošku neskôr.) Tiež som počas čítania tej knihy cítil vlastný dych na anglickom vidieku. (Bude to znieť čudne, ale vďaka tejto knihe som si zamiloval Dickensov sarkazmus a to som pri tej knihe plakal skoro na každej desiatej strane.)

Začiatok Jany Eyrovej tiež vo mne vyvoláva jesenné pocity. Neviem prečo, ale ten dom, kde bývala, mi príde ako prastarý, studený hrad, kde sa schovávavajú samé strašidlá.

Čo mi pripomína, že keď sme pri strašidlách a hradoch, na jeseň sa takisto hodí prečítať si krásnu knižku od Oscara Wilda. Ide o strašidlo, čo je staré, schováva sa v rytierskom, hrzdavom brnení, ktoré chodia dvojičky olejovať. Čo by bola jeseň bez Cantervillského strašidla?

Jeseň a jej čaro kníh je medzi nami. Idem si prečítať kúsok z Dr. Jekylla a pôjdem spať. Napíšte mi nejaké tipy na ďalšie knihy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?