Astronómovia

Autor: Martin Šuraba | 12.4.2016 o 17:21 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1277x

Ako malí chlapci sme sa chodievali hrať k železnici. Cinkanie koľajníc a vymyslené príbehy cestujúcich. To všetko sme si vymýšľali. Okrem jedného chlapca, ktorý ma naučil milovať hviezdy

Vyrástali sme okolo Hornádu, chytali ryby, hrali skrývačky pod starou vŕbou a chodili na tú najlepšiu fazuľovú polievku k starému mostu. Pokiaľ to chcete niekedy navštíviť, vydajte sa na konečnú autobusu 52 do Krásnej nad Hornádom. (Premáva to ešte?)

V domci pri starom moste v Krásnej žila jedna rodina. Príprava polievky bol sviatočný obrad. Najvoňavejšia a najštipľavejšia klobása tam išla, našli sa tam kúsky údenej slaniny. Vždy, keď polievku uvarili, odniesli ju na balkón. Tá para z polievky voňala a štípala.

Priznám sa vám s tým, že milujem pohľady na zadymené komíny. Ale ten roztúžený pohľad malých detí na dym z polievky, to vám bolo nádherné. K polievke sa pridával bochník chleba. Ako mi chýba tá kôrka chleba z neďalekého mlyna. Úplne čierna ako ebenové drevo. Chutila trochu horko, ale fazuľovej polievke to pridávalo nádhernú atmosféru.

Do chalúpky nás zavolal Juraj. Spoznal som ho raz ako sekal drevo. Skamarátili sme sa veľmi rýchlo, hovorieval mi príbehy o antických bohoch. Nevedel som odkiaľ má také znalosti. V škole sme sa učili všakovaké veci. Hovorieval mi, že Fobos a Deimos boli synovia Áresa a Afrodity.

Nerozumel som ani jeho prirovnaniam. Raz sme hrali futbal a on na niekoho skríkol. „Bežal si tak rýchlo ako Dobropán okolo Slnka.“ V dome mali nejakú miestnosť, ktorá bola niečo ako dielňa, pracovňa a niečo ako továreň na detské radosti. Boli tam všakovaké vlajky, ďalekohľady, tabuľky, mapy a zápisky všetkého možného.

Vôbec som tomu ako dieťa nerozumel. Vtedy ma zaujímalo najviac to, koľko detí príde hrať futbal, koľko vozňov má nákladný vlak a kedy bude babka piecť buchty. Lekvárové, tvarohové, makové a občas to poliala škoricovým maslom.

Keď som bol starší, začal som objavovať tajomstvá Jurajovej rodiny. Všetko začalo, keď sme sa hlásili na krúžky a jeho rodičia nechceli, aby chodil do Košíc sám. Prišiel raz za mnou. „Počuj, čo keby sme chodili spolu na astronomický krúžok? Majú tam planetárium, budeme počúvať o Gagarinovi, o výletoch na Mesiac, pozorovať slnko a tak.“

Povedal som to rodičom a oni boli nadšení. Ešte toho istého dňa mi kúpili encyklopédiu o vesmíre. Tam toho bolo . Utekal som za Jurajom a sadli sme si do sena. Bolo to najkrajšie obdobie môjho detstva. Len tak mať opretú hlavu o seno, pred nami tiekol Hornád a my sme si predstavovali výlety do vesmíru. Aké by bolo úžasné lietať od planéty k planéte. Kreslili sme si vlastné mapy, vytvárali súhvezdia a jedli maslom poliate buchty.

Ja som s ním čas od času zablúdil k železnici a vymýšľali sme si príbehy o vlakoch. Chceli sme byť sprievodcovia. Aj astronómovia. Pocit bezpečia sme mali svoj. Vesmír a kabína konduktora.

Tak som sa vybral na astronomický krúžok a sledoval, čo sa tam dialo. Ono to nebol krúžok, kde sa bolo treba učiť. Tam som chodil akoby do kina. Alebo do divadla. Videl som to všetko, čo sa mi hýbalo pred očami. Poctivo som si zapisoval, ktorý mesiac Jupitera objavil Galilei, lúštil v knižnici mená ako William Herschel a Edmund Halley. Miloval som to obdobie.

Vždy sme sa s Jurajom stretli a rozprávali sa o kométach, o asteroidoch, časom aj o asteroide B612. Nosili sme si časopisy s vesmírnou tématikou a opäť jedli buchty. Milovali sme jar, keď už sme mohli sedieť na lúke a rozprávať sa o astronómii. Čerstvo pokosená jarná tráva, ovečky sa už pásli a nás ešte v tom veku dievčence nelákali.

Časom sme odišli študovať každý inde, ale ostali sme v kontakte. Tak ako sme chodievali spolu pásť ovce a počítať vlaky, tak sme časom chodievali do krčmičiek. Neskôr sme si v jednej obľúbili Kaltenecker a tak sme chodili tam.

Vždy sme chceli vedieť aké to je lietať od planéty na planétu. Snívali sme o tom a neboli sme jediní, ktorí o niečom takom snívali alebo, čo si to vytvárali vo svojich predstavách. A tak sme sa raz s rodičmi pozerali na seriál, kde každé druhé slovo bolo Warp alebo Zefram Cochran.

Dodnes sa stretávame a raz za čas si sadneme s buchtami. Už spolu neštudujeme hviezdne mapy, neučíme sa o menách ako bol Isaac Newton alebo Mikuláš Kopernik. Pozrieme si Star trek a rehníme sa na tej astrofyzike. Ale tie buchty s poliatym maslom sú stále dobré. (O fazuľovej polievke ani nehovorím, tá by aj Spockovi chutila.)

PS: Pozrita sa aj tu: http://sosa.sk/

Zdroj obrázku: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ur%C3%A1n_(plan%C3%A9ta)#/media/File:W.Herschel,_C.Herschel.png

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?