reklama

Starý mlyn

Máte radi mlyny? Tie staré, opustené domy s kolesom niekde pri rieke. S nejedným mlynom sa viažu povesti o vodníkoch. Aj v Košiciach bol kedysi starý mlyn. Napíšem vám príbeh o šarvancoch, ktorí sa narodili na Mlynskej ulici.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mlynská ulica v Košiciach je nádherná. Predstavujem si ešte staré Košice, keď budova košickej stanice mala takúto podobu. Keby som vtedy pricestoval do Košíc, išiel by som cez Szechenyiho park po moste cez Hornád na Mlynskú ulicu. Neraz som si otvoril fantáziu a predstavoval si, že za mostom stoji nejaká hliadka a vyberá poplatky za vstup do mesta.

Názov tej ulice sa formoval podľa politickej situácie. Raz to bola ulica pomenovaná po Kossuthovi, neskôr po Benešovi a takisto to bola kedysi ulica generála Petrova. Ako sa volala tá ulica pri starom mlyne v našom príbehu? Sám neviem a ono to je jedno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chlapčiská mali radi príbehy o starom mlyne. Hovorili si povesti o vodníkovi a mlynárovej dcére, o zlých deťoch a vymýšľali si príbehy o vílach a bylinkárkach. Jeden sa volal Samuel a druhý Karol.

Obaja mali staré mamy v dedine, kde bol starý mlyn. Ako deti sa k nemu chodili hrať. Neraz strávili pri tom mlyne hodiny. Skúšali všetko možné. Skamarátili sa s miestným vodníkom, mleli múku, viedli tam všakovaké debaty. Jedného dňa sem prišli spoločne čítať knihu. Každý prečítal niekoľko strán a potom o tom veselo debatovali. A nebola to obyčajná kniha z knižnice. Bola to kniha, ktorú karol čmajzol starému otcovi. Nevedeli názov, ani kto ju napísal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Karol to raz pri raňajkách so starými rodičmi nevydržal. Raňajky na dvore boli na záhrade, kde nechýbal jahodový džem, kakao a debaty o všeličom. Bavili sa o futbale, o miestnych strašidlách, ba aj o Charlesovi Bronsonovi. Neskôr sa ho stará mama pýtala na dievčatá. Pri tej otázke asi ako každý chlapec očervenel a vymýšľal si, čo mohol. (Teda okrem tých chlapcov, ktorí pri otázke dievčat neboli nikdy hanbliví a vymýšľali si o nich veci, čo ani z biologického hľadiska nie sú reálne. Už dávno som stratil dôvod riešiť odpoveď na otázku, prečo si podaktorí ľudia tak radi ubližujú. Alebo čo urobí človek len preto, aby bol zaujímavý a dôležitý.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo budeš robiť Karol?“ opýtal sa ho starý otec

„Pôjdem so Samom pozrieť mlyn. Dnes má pricestovať Faraón. To bude slávy!“ povedal Karol. Bol nadšený z novej knihy a vôbec nemyslel na to, že starý otec ten príbeh pozná.

To poznáte. Malý chlapec si myslí, že je v niečom „priekopník“ a vôbec si neuvedomuje ako ľahko sa prizná.

„Tak pozor na Fernanda.“ usmial sa starý otec a on pochopil. To bolo nádherné, aký mal s nimi vzťah.

„Kedy ti ju ukradol?“ spýtala sa ho manželka, keď už Karol myslel na starý mlyn a na Mercedes.

„Asi, keď som spal. Mimochodom, nechrápal som?“ opýtal sa a hodil pohľad na svoju drahú, ktorá mu nemohla odolať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ty si chrápal? Ja som myslela, že sused pustil cirkulárku v noci.“ povedala mu a usmiala sa na neho tým úsmevom, ktorý ho zobúdzal už toľko rokov.

Samuel o Grófovi Monte Cristovi mlčal. Utekal za Karolom a išli sa hrať. V ten deň vyzerali Faraóna a on neprišiel. Dočítali sa, že kapitána Faraóna zatkli a hodili do pevnosti If. Tak čítali ďalej obaja ďalej a ďalej. Bohužiaľ v starom mlyne nebola elektrika. Preto nosili so sebou sviečky a v krčme si kupovali zapálky. Všetci si mysleli, že fajčia, ale oni len chceli vedieť, čo sa stalo s väzňami číslo 27 a 34.

Dočítali knihu a boli šťastní. Prisahali si v starom mlyne, že sa nikdy nebudú o nič biť, ani si nebudú nič závidieť. Napísali to do starého papiera a pridali PS. V ňom bolo usatnovené, že ani žiadna žena z nich nespraví Fernanda. List napísali pravou rukou (nie ako Caderousse) a hodili ho do fľaše, ktorú zahrabali na záhrade mlynského domu.

„Vy dvaja, čo ste furt spolu!“ kričali na nich chlapi v dedine.

„Však dočkajte, keď si nájdete frajerky! A ako vás rozdelí nejaká!“ vysmievali sa im tí korheli, marnotrátnici a oplani.

Prišiel čas, keď sa im začali páčiť dievčatá. Nestretávali sa už tak často, ale chodievali k mlynu raz za nejaký čas. Najprv raz za mesiac, potom raz za polroka a potom sa tam stretli niekedy pred Vianocami.

Boli ženy, ktorí ich chceli rozdeliť. Najmä jedna to skúšala dosť dlhodobo. Najprv začala ťahať za nos jedného, potom druhého. Okrem toho začala ťahať za nos batalión chlapcov vo všetkých možných kolektívoch. Priznám sa, že tu neuvediem jej meno ani jej osud. Ešte by sa to meno neobjavilo v kalendári.

Skrátka a dobre, parobci žili obyčajné radosti a strasti, aké má asi každý dospievajúci chlapec. Obaja vyrástli a začali pracovať. Jedného dňa, keď ešte chodila do Krásnej nad Hornádom 36ka, sa na Karola usmialo jedno dievča. Bol letný deň a jej šaty sa rozhodli, že on bude ten pravý.

Samuel raz cestoval vo vlaku a pomýlil si miesto. Bolo to cestou z Bardejova do Prešova tým bardejovským pendolinom. On nastúpil v Raslaviciach, keď bol pozrieť spolužiaka. Sadol si na miesto, kde pôvodne sedela jedna dievčina. Ospravedlňoval sa jej takým spôsobom, ktorý sa jej páčil. On do toho vnášal poéziu, filozofiu a akýsi svoj ukecaný pohľad na svet. Tak sa párkrát stretli a uvedomili si, že sa majú radi.

Jeden letný deň sa Samuel vybral navštíviť starých rodičov. Chcel predstaviť starým rodičom svoju drahú. Povedal jej, že ju vezme k starému mlynu. Nebol tam sám, spoznal starý hlas. Karol tam tiež vzal svoju milú. Všetci štyria vykopali fľašu a prečítali list.

„Pamätáš si, keď sme tu spali?“ opýtal sa Karol.

„Jedného dňa sme tu spali. Všetko voňali harmančekom a my sme hľadali na oblohe súhvezdia.“ odpovedal mu Samuel.

„Preto máš rád harmančekový čaj, čo?“ opýtala sa Samuela jeho drahá.

„Pravdaže. Zaspával som s pocitom, aké by to bolo zaspávať vedľa dievčaťa, ktoré vonia po harmančeku.“ usmial sa ostýchavo.

„Nad čím si sníval ty?“ opýtala sa Karola jeho drahá.

„Túžil som po dievčaťu, s ktorou si budeme vymýšľať mená pre naše súhvezdia.“ rehotal sa.

Tak zaspali po dlhom čase pri mlyne. Bol to pocit istoty, starého kamarátstva a nejakého bezpečia. Karol si so svojou drahou vymýšľal súhvedzdia. Našli tam aj Faraóna.

Samuel zaspával pri svojej drahej. Nevoňala harmančekom, ale to nebolo dôležité. Bol šťastný, že našiel niekoho, kto ho vie vypočuť a naopak.

„Viete, čo je zábavné? My sme sa narodili na Mlynskej ulici a zaspávame najradšej pri mlyne.“ povedal Karol, ale oni dvaja už spali.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu