Charles Bronson bol americký herec, ktorý stvárnil nejednú filmovú úlohu. Prvýkrát ma zaujal vo filme Sedem statočných. Isteže ma tam zaujal Steve McQueen a Yul Brynner. Yul Brynner bol ten, čo to celé riadil a Steve McQueen predstavoval svoju postavu svojimi vtipmi. Či už ohľadom chlapa, ktorý vyskočil z okna alebo keď rozprával anekdotu o chlapovi, ktorý skočil do kaktusu. Pretože sa mu to zdalo ako dobrý nápad.
Charles Bronson tam hrá pištoľníka, ktorý je na dne. Zaujal ma hneď svojou sarkastickou vetou. Opýtali sa ho, či je na dnes. A on im svojim nežným spôsobom riekol niečo v štýle. „Kdeže šarvanci, ja a na dne? Rúbem tu drevo, pretože som výstredný milionár a neviem od rozkoše, čo so sebou.“
Páčilo sa mi na tej postave, akú prejavoval starostlivosť. Učil dedinčanov strieľať a dával pozor, čo robia. (Dokonca naučil jedného chlapa použivať pušku ako kyjak.)
Bol to on, čo im závidel. Závidel im zodpovednosť za rodiny a to považoval za hrdinstvo. Pre neho nebolo hrdinstvo žiť nejakým kovbojským životom, ale niečo iné. To, keď človek príde z práce domov a má radosť, že všetci jeho milovaní sú pri ňom a on aspoň na chvíľu sa o nich nemusí bať. To bolo pre neho to najväčšie hrdinstvo.
Oni ho v tom filme zastrelili. Myslím, že nie som jediný, ktorý sa hneval na tvrocov filmu. Isteže som chcel, aby ho nezastrelili. Po tom, čo by zničili Calveru, našiel by si tam nádhernú ženu a mali by spolu kopec detí. Lenže oni nie, oni ho v tom filme zastrelili.
Keď som vyrástol, pochopil som, čím je ten film reálnym. Napadla mi paralela s postavou Henryho Blaka z Mashu. Pamätáte si na tú časť, čo Herny odchádza domov? Ako tam všetci uplakaní stoja a lúčia sa s ním. McLean Stevenson tam stojí v obleku a nevie, čo povedať. Zrazu nabehne Radar a povie len: „I have a message“.
Oni to tí tvorcovia urobili zámerne. Samozrejme, že by bolo krásne, keby Henryho nechali doraziť až domov. Potom by vytvorili nejakú časť, keby im napísal list a všetci by sa tešili a spomínali. Lenže oni robili seriál o vojne a na vojne je mnoho vecí, ktoré sú kruté. Vo vojne dobrí chlapi umierajú. Je to bohužiaľ fakt, s ktorým sa nedá nič robiť. Preto to spravili tvorcovia Mashu. Podobne ako ten diel, keď dôjde do tábora Hawkeyeho kamarát a povie. „Tu kulku jsem slyšel.“
Presne takisto to bolo aj s Charlesom Bronsonom. Nech robil, čo robil, zasiahli ho a on zomrel. Je to realita tej streľby a nikto s tým nemôže nič urobiť. Pochopil som, prečo to tvorcovia urobili. Ale vždy si pri tej scéne predstavím hocijaký iný koniec tej postavy, len nie tento.
Ďalší film, v ktorom ma Charles Bronson zaujal, bol film o druhej svetovej vojne. Hrá tam niekoľko hercov, ktorých som poznal z filmu Sedem statočných. Ide o film „Veľký útek.“
Ide o filmové spracovanie knihy austrálskeho spisovateľa. Myšlienka toho filmu je o úteku. V zajateckom tábore sa stretli britskí letci, ktorí sú okrem iného aj majstrami útekov. Snažia sa skákať cez plot, kopať tunely, podplatiť strážcov, preobliecť sa za ruských väzňov, aby mohli ujsť.
Charles Bronson hral postavu, ktorú nazvali „tunelový kráľ Danny“. On bol ten, ktorý tam kopal tunely, hrabal sa v nich, koľkokrát ho tam zasypala hlina a koľkokrát zhaslo svetlo.
Čím ma zaujal? Tvorcovia toho filmu ukázali nejakú časť ľudkosti. Hoci bol majster v robení tunelov, bol to predovšetkým človek. Oni tam ukázali ten spôsob ľudského správania, ktorý je nám všetkým blízky. Pokúsim sa vysvetliť, čo myslím.
Existuje mnoho filmov o vojnách, kde sú hlavní hrdinovia. Súcitime s nimi, prajeme im, nech im vyjde to, čo im nakoniec aj vyjde. Avšak niečo mi tam chýba. Nevidím vo filmoch nejaký strach toho človeka. A to je to, čo mi dal Charles Bronson do toho filmu.
Bol už vykopaný tunel a všetko nasvedčovalo tomu, aby sa mohli dostať na slobodu. No a Danny sa tam zosypal. Rozplakal sa a mal strach. Dalo by sa povedať, že sa triasol od nervov a už bol z toho všetkého unavený. Tak rád by si ľahol do svojej teplej postele, nechal sa zobudiť vôňou kávy a pokosenej trávy. Tak rád by urobil čokoľvek na svete, len sa opäť nevydal na ten vážny krok. Prečo on musí utekať z nejakého tábora ako zločinec z basy? Však on do tej vojny ani nechcel ísť, nikomu nič zlé neurobil?
A to je to, čím si ma Charles Bronson získal. Ten film nebol len o hrdinstve, ale ukázal mi predovšetkým tie ľudské pocity. Keď sa ľudia boja a potrebujú sa o niekoho oprieť. Niekoho, kto ich chytí za ruku, dá im najesť zeleninovej polievky a povedie ich tým odporným tunelom.
Je to veľmi pekný film, mám ho radšej ako Sedem statočných. Chcem, aby ste si ho pozreli a preto vám neprezradím, čo sa s ním stalo, keď ušiel. Prezradím toľko, že Steva McQueena chytili.
