Kálmán Mikszáth - Dáždnik svätého Petra

Autor: Martin Šuraba | 12.7.2016 o 20:39 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  699x

„Glogovú nevidel iba báťa Kapiczány, chodil tade i pisateľ týchto riadkov.“ (Kálmán Mikszáth) Musím pripustiť, že pisateľ spomenutých riadkov bol riadny výmyselník. Vytvoril príbeh, ktorý nás sprevádza už tak dlho.

Isteže to bude blog o Dáždniku svätého Petra. Veď kto by nepoznal ten film? Herci ako Karol Zachar, Martin Ťapák, obaja Adamkovičovci, Ondrej Jariabek, Adam Matejka a samozrejme Karol Machata ma vždy rozosmejú. Sú to moji patróni a keď mi je ťažko, ukážu mi kadiaľ kráčať.

Zo všetkých menovaných mi je najbližší práve Karol Zachar. On bol svätý Peter, nielen tým hlasom a hereckými kúskami, ale aj svojou osobnosťou ako takou. Veď aj vo filme hral svätého Petra a šibalsky sa usmieval.

Viete, kde sa mi Karol Zachar najviac páči? Hneď pri prvej scéne. Ako sa starý János Rajz háda s bratmi a on vytŕča spod okienka. Zamumle voľačo o Gregoričovcoch a mňa to stále rozosmeje.

Toto však nie je blog o Karlovi Zacharovi, ale o niečom inom. Priznám sa však, že som sa ešte celkom krotil, aby som nezačal písať aj o iných hercoch. Avšak zámer tohto blogu je iný. Aká je kniha Kálmána Mikszátha?

Kúpte si knihu alebo si ju vypožičajte a mnoho vecí pochytíte aj vo filme. Veronka je nádherná (to Veronky aj bývajú), Juraj ešte väčší fiškus, legendy o dáždniku spôsobujú výbuchu smiechu a vlastne za všetko môže jedna židovská rodina.

Kálmán Mikszáth vytvoril príbeh, ktorý má všetko. Je to o láske, dedičstve, dobrých ľuďoch (cítiť ako autor miloval slovenský kraj), ale aj o vynikajúcom jedle baranieho paprikašu, sladkých jabĺk a veselej hostiteľky pani Mravúčanovej.

Ono je to vo svojej podstate rozprávka o zatúlanej Veronke a hľadajúcom Jurajovi. Veronka sa narodila a jej mamička zomrela. I preto ju odviedli do Glogovej v košíku. „Rozkaz je rozkaz. Raz v stredu položili na vrecia vo voze báťu Billeghiho kôš a doň Veronku a hus, lebo tá ako dedičstvo patrí jej.“ (Mikszáth, 1979, s. 108.)

Mimochodom, Glogová neexistovala. Ktovie akú dedinu pri Banskej Bystrici mal na mysli. Isto si to všetko vymyslel a dodnes sa kdesi tam hore rehoce nad tým ako ľudia hľadajú Glogovú a červený dáždnik so svätým Petrom.

Veronku nechajme vyrásť v Glogovej. Tam sa toho veľa neudialo, len niekoľko príhod o starom dáždniku, ktorý ju ochránil pred búrkou. Adamcová na ňu dáva pozor aj so svojimi babskými radami. Nikoho iného si neviem predstaviť v úlohe Adamcovej ako Oľgu Adamčíkovú. Ešte aj v knihe mala presne tie isté oči ako dobrácka tvár našej Oľgy.

Poberme sa do Bystrice, kde žil istý Pavol Gregorič. Kto bol Pavol Gregorič? Majetný človek a veľký zbojník. Ľudia mu však ubližovali od nepamäti, pretože mal pehavú tvár a červené vlasy. „Dieťa bolo biedne, ostatní Gregoričovci (dospelí bratia Pavla Gregoriča) jednostaj čakali na jeho smrť, ale Pavol neumrel (veď preto bol predestinovaný za netaktného človeka). (Mikszáth, 1979, s. 133)

Bol však šikovný a nadobudol veľký majetok. Vlastnil vraj veľkostatok v Čechách, kam chodieval tak rád. To si všetko inak vymyslel. Žiaden veľkostatok nevlastnil, všetko si vymyslel pred rodinou, aby mi dali pokoj.

Mal v dome kuchárku Annu, ktorá si rada spievala. „Hore Hronom, dolu Hronom, biele rybky plávu po ňom.“ (Mikszáth, 1970, s. 138.) Do nej sa zamiloval a z tej lásky sa narodil Juraj. Chlapca miloval, veselo s ním debatoval a chodil ho navštevovať a dovoľoval mu hovoriť ujo ocko.

Gregorič zomrel a ostal po ňom majetok. Vo filme je znázornená verejná dražba, kde bratia hľadajú majetok svojho bratia. Presne tá pasáž, kde vydražia skriňu. A ako znak úcty, lásky a nehy jeden brat druhému sladko zanôti: „ZDOCHNI!“

Viete, aký bol lotor ich mladší brat Paľko? Pavol Gregorič dal zamurovať kotol do domu. Bratia, keď sa to dozvedeli, dom skoro rozrúbali. Však kde inde by ich pajedný brat nechal majetok? Našli potom vysnívaný kotol a začali hľadať majetok. Ibaže ton kotol obsahoval staré železo a klince. Nechajme Gregoričovcov osudu. V knihe sa dozviete ako dopadli.

Pozrime sa na prvé stretnutie Juraja a Veronky. Bolo oveľa krajšie ako vo filme, pretože Mikszáth to vedel tak napísať. On sa na nich dvoch aj tak pekne pozerá. Charakterizuje ich lásku veľmi staromódnym spôsobom a pozerá sa na ženu veľmi poeticky. „Keď sa vyzlieka žena,v tom je poézia; ak sa to dobre zobrazí, čitateľ miesto tlačiarenskej farby zacíti z písmen jemnú, omamnú vôňu ženského tela, ale vyzliekanie mužského, fuj, ani sa to neodvážim spomenúť. Na sukňu možno napísať ódu alebo dityram, ale skús len povedať gate, či to môže lahodiť uchu?“ (Mikszáth, 1979, s. 234)

Vytvára príbeh, kde sa dvaja ľudia majú radi a hľadajú si k sebe cestu. O to je pôsobivejší a čítavý. Keď som čítal dialógy Juraja a Veronky, hltal som to očami. Ale tie tu neuvediem, veď si ich sami prečítate. 

Koniec príbehu nebudem prezrádať. Poznáte ho z filmu a tí, čo film nevideli, dojdite dokonca. Bude to stáť za to. Prezradím však poslednú vetu. „Zapni si kabát, Wladin!“ (Mikszáth, 1979, s. 276)

Je to veľmi pekne napísaný príbeh. Obsahuje niekoľko dejových línií, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Autor tam využíva majstrovsky štýl písania a popri tom si doprial použiť nádherný humor úplne nenútene. Napíšte mi potom koľkokrát ste sa pri knihe rehnili ani neviete prečo.

Prečítate to rýchlo, zoženiete prakticky kdekoľvek, aj martinus to predáva. Poriadne si užite knihu a potom si pozrite film.

Zdroj obálky: http://www.multimediaplaza.com/letoltes/termekek/ebook/Nogradi_Szent_Peter/kep.jpg

Múzeum, kam sa chystám: http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=mkm_snm_pdkm

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?