Halleyho kométa

Autor: Martin Šuraba | 3.8.2016 o 8:49 | Karma článku: 3.13 | Prečítané  449-krát

Sledovali ste niekedy kométy? Rozprávali ste si o nich príbehy? Napíšem vám jeden príbeh o železničiarovi, ktorý miloval príbehy o kométach.

Trošku si odbehnime na Britské ostrovy. V roku 1656 sa v rodine mydliara narodil chlapec, ktorého pomenovali Edmund. Nebolo to ktovie aké pekné obdobie. Predsa len, choroby, mor, kadejaké vojny, Cronwell a jeho revolúcia, požiar v Londýne a mnoho iného.

Edmund Halley vyštudoval na Oxforde a už počas štúdií ho to ťahalo k objavovaniu toho, čo máme nad sebou. Bolo to obdobie, keď už Kopernik a Galilei boli smrti, ale stali sa nesmrteľnými vďaka svojim objavom. Z nich čerpal nejeden astronóm, napríklad Isaac Newton. Bola to doba objavov, vedeckej chuti a nekonečného bádania. I Edmund Halley to vedel. Pri pozorovaní oblohy objavil jedno zaujímavé teleso.

Stal sa profesorom geometrie a na prelome 17. a 18. storočia vyslovil myšlienku, v čom boli podobné roky 1456, 1531, 1607 a 1682. Predpovedal, že ide o kométu, ktorá sa s určitou periodicitou vracia. Vraj sa má v roku 1758 vrátiť.

Vrátila sa a svet túto kométu pomenoval podľa jej objaviteľa. Neverím, že existuje človek, čo o Halleyho kométe nepočul. Nebudem tu písať o pozorovaní kométy alebo o tom z čoho je zložená. Sami dobre viete, že existujú múdrejší ľudia, ktorí hviezdy študujú a zaoberajú sa nimi. (Prečítajte si o prvej slovenskej družici.)

Ja vám napíšem príbeh o železničiarovi, ktorého Halleyho kométa inšpirovala. Zaľúbil si ju, aj keď ju asi nikdy nevidel.

Kedysi dávno sa Hlavná ulica v Košiciach volala trochu inak. V tom čase sa varil perkelt, baraní paprikáš a iné dobroty. Ľudia si zvykli chodievať do Levočského domu na pivo, keď sa im nechcelo chodiť do miestneho pivovaru. Prezradím, že ešte ani električky po Hlavnej nejazdili, ale jazdili po nej kone.

Hlavná ulica, rovnako ako dnes, mala svoje čaro. Chlapi sa nielenže klaňali svojimi klobúkmi, ale veselo jedli zmrzlinu, gofri a langoše. Jeden chlap pracoval na železnici a odtiaľ sa poznal s pánom, ktorý učil dejiny vedy a techniky.

Na učiteľoch dejepisu si pamätáme najmä to, že oni tie dejiny rozprávali ako rozprávku. Železničiar sa vždy potešil nejakému príbehu o vede a technike. Spoločne si s priateľom sadli do železničnej čakárne a zhovárali sa. Učiteľ vytiahol bryndzové halušky s oškvarkami a železničiar svojho priateľa kŕmil perkeltami a michalovskými langošmi alebo plnenou kapustou.

Železničiar mal najradšej príbeh o matematikovi, ktorý predpovedal, kedy sa objaví kométa. I chodieval do knižnice a požičaval si astronomické knižky, hviezdne mapy a vedecko-fantastickú beletriu. Hral sa po večeroch na astronóma, cestoval na mesiac, na známe planéty a tak. Sledoval nočnú oblohu a hľadal súhvezdia.

Chodil sa rád bicyklovať do Szechényiho parku. Ten park je magický dodnes, hoci trochu neslávne známy. Existovalo tam pravidlo bicyklovania. Muži aj ženy mali svoje zóny, kde sa smú bicyklovať. Boli tam časti, kde sa obe pohlavia stretli a tam si mohli dohodnúť ďalšie schôdzky.

Tam spoznal jednu vyškerenú, zvedavú ženu. Nebolo to dlho a obaja zistili, že sa smejú na rovnakých veciach. Prirodzene, že jej rozprával svoje hviezdne dobrodružstvá, cesty a sny. Brával ju na výpravy k planétam a rozprával z čoho sa skladajú planéty. Obaja si vymýšľali súhvezdia.

Mali dvoch synov, ktorí im robili radosť. Vždy boli so sebou a jeden bránil druhého. Jedného dňa však mladší súrodenec išiel sám domov. Zbili ho bakaní chlapci a on plakal. Bol malý, nízky a nevedel sa brániť. Prišiel domov a všetko povedal. Starší brat sa pýtal kto to bol a už chcel vykonávať krvnú pomstu. Starší súrodenci sú občas hrozní a neznesiteľní.

Otec ho umyl, mamka ho ponúkla sladkou dobrotou a povedali mu, že tie bakané deti niekto zožerie.

„Viete, čo? Poďte so mnou cez víkend na výlet vlakom. Pôjdeme niečo pozorovať.“ usmial sa šibalsky otec.

Vzal ich na nejaký kopec a pozerali na hviezdy. Nemali ani ďalekohľad, ani nič. Urobili si oheň a otec im povedal príbeh o Halleyho kométe. Ukázal im na oblohu a povedal, že dnes je deň, kedy príde.

Obaja chlapci boli nadšení a šťastní. Mamka objala a pohladkala toho malého chlapca a povedala mu. „Uvidíš ako budeš na toto baliť dievčatá!“ usmiala sa.

Obaja žili v domienke, že videli Halleyho kométu. Netušili, že otec si to tak trochu vymyslel. Nie je ťažké vypočítať rok, kedy by sa mala Halleyho kométa objaviť. Ale pochybujem, že bez nástrojov a nejakých znalostí by to dokázal určiť presne na ten konkrétny deň.

Naposledy kométa navštívila Zem v roku 1986. Ktovie aký príbeh prinesie s týmto rokom.

Zaspievajme si: https://www.youtube.com/watch?v=dQrC0mSRNUk

PS: dátumy, kedy bola pri zemi: https://sk.wikipedia.org/wiki/Halleyho_kom%C3%A9ta

Zdroj obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2a/Lspn_comet_halley.jpg [cit. 2016-08-03]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.


Už ste čítali?