reklama

Bylinky

Prišlo obdobie tmavých večerov, studeného vetra a únavy. Poďme sa zohriať, posadíme sa pri bylinkovom čaji a pozhovárame sa o poviedkach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Určite žiadnemu oku, čo číta tento blog, nie je cudzia starootcovská poviedka Jozefa Gregora Tajovského Žliebky. Nechajme šarvanca, ktorý už nebol malým fafrnkom teraz tak. Sústreďme sa na jeho starého otca.

Predstavme si dedinu, keď sa v drevených domcoch zapálila sviečka. Obrovská perina, v ktorej sa človek nevládal prikryť, taká bola ťažká. Taniere a lyžice z dreva, plná misa halulšiek s oškvarkami a vôňa pozbieraných a vysušených byliniek.

Príbeh v poviedke Žliebky je nádherným exkurzom do takého sveta. Ako asi žil starý otec Jozefa Gregora Tajovského? Sme ešte v období, kedy mladý Jozef nemal ani poňatia, do akého denníka bude písať a v akom meste sa stane tajomníkom jedného klubu. Nepoznal ešte svoju Hanku, s ktorou sa oženil a my ju poznáme ako veľmi dobrú spisovateľku. Ide o detstvo nášho spisovateľa, v ktorom už nebol fafrnkom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja to vidím takto. Starý otec ráno vstal, pobozkal manželku, obliekol sa, umyl sa a šiel do hory. Poznal všetky chodníčky aj po tme. Orientoval sa podľa stromov, pretože stromy majú nádhernú atmosféru. Všade inak voňajú a všetko si pamätajú. (Ako inak, dodnes veríme na škriatkov a víly, lesných duchov, ba aj na iné potvory. Bez nich by sme sa ani nedokázali pozerať na stromy.)

Chodil po lese, rúbal drevo zo stromov a nejaké to polienko doniesol aj domov. Brvná ťahali kone na vozoch, na ktorých sedeli kočiši s naleštenými čižmami.

Práca v lese bola ťažká, úmorná. Vždy sa našiel niekto, kto mal vo vrecku kúsok syra, slaniny alebo slivovice na zahriatie. A to bol podľa mňa starý otec Jozefa Gregora Tajovského. Starí otcovia majú ten sladký dar starania sa. Ich láska je taká potmehúdska. Oni nabádajú svojich vnukov, aby boli lotri, zbojníci, ancikristi, jedovaté pačmagy. Veľmi dobre poznajú ich zvedavosť a šibalstvá, huncútstva, lotroviny a zbojníctva. (Akoby ich zažívali s nimi.) Avšak, keď sa stanú nejaké bôle, trápenie, vždy je tam starý otec s kúskom údeného syru, obrovským kusom slaniny a tou jeho hrubou rukou, ktorá nežne pohladí. Aj Jozef Gregor Tajovský mal takého starého otca, inak by o ňom nemohol tak krásne písať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po celodennnej práci si sadli na vozy a odviezli sa k svojim rodinám. Vždy doniesol milú radu, nežný úsmev a unavené oči. Ako tak prišiel domov, sadol si v kuchyni za stôl. Odkrojil si obrovský kus chleba, vyúdenej slaniny a ani cibuľa nemohla chýbať. Prišla k nemu stará mama, voňala bylinkami. Ako tak jedol, svietila v kuchyni svieca, stará mať mu podala pohár a zaliala čajom. Celú kuchyňu obdaril voňavý dym byliniek. Starí manželia sa chytili za ruky, pozerali sa ako sa z poháru dymí a počúvali šum vetra a padajúce listy. To ich uspávalo.

Takto si nejako predstavujem starých rodičov (nielen) Jozefa Gregora Tajovského. Keď sme už pri ňom, prečítajte si toto. Bude sa vám to páčiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sme už v inej dobe a nevieme si predstaviť taký život. Ale vôňa bylinkového dymu nám ostala, veď kto sa na ňu nerád pozerá?

PS: Aký čaj pijete?

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu