Kôň je priateľom človeka. Skúste si nasadnúťa jazdiť. Nádherný pocit, však? Kôň slúžil aj ako dopravný prostriedok.Veď si predstavte cestu z Prešova do Budapešti na koni. Kedysi dávnospomínaná cesta existovala.
S koníkmi súvisia aj koče. Ak sarozhodnete navštíviť Turniansky hrad, všimnete si cestou hore stopy po kočoch.Prečo práve Prešovčania získali prezývku koňare?
Roku 1859 postavili obyvatelia Prešova štátnyžrebčinec. Kone žrebčinec milovali. Mohli sa v ňom do sýtosti najesť,napiť a pokojne vyspať ako v postieľke na mäkkom sene. Žrebčinec stálna terajšej Sabinovskej ulici a ľudia si ho chválili. Koníky si oddýchlia pokračovali v dlhej ceste. Ľudia si už zvykli nato, žev Prešove bol žrebčinec a začali domáce obyvateľstvo volať koňare.
Prešovčania vďaka svojim koníkom žijú aj dnes.Futbalisti majú na dresoch koníky, hokejisti majú na svojom hokejovom štadiónenakresleného velikánskeho koňa. Futbalisti nemajú koníkov na drese len tak, ajnato existuje vysvetlenie. Roku 1899 pod Sabinovskou ulicou postavili futbalovéihrisko. Ak ste sa chceli vtedy dostať na futbal, museli ste prejsť koložrebčinca. Ľudia počuli erdžanie koní a poniektorým sa to nepáčilo. Nehovoriaco konskom pachu. Popanšteným sapach nepáčil, preto to dávali patrične najavo. Futbal je aj o vášnia medzi divákmi sa neraz iskrilo. Na jednom zápase Prešovčania vyhralia súperi od zlosti vykríkli „Koňare!Koňare!“ Od vtedy sa inak prešovským futbalistom ani nepovedalo.
Nevedno, kto stál za spomínaným výkrikom.Možno Košičania, odveký rival Prešovského (nielen) futbalu. Možno neďalekíSabinovčania. Ľudia skôr veria Košičanom. Východniarske derby medzi najväčšímimestami malo stále zaujímavú chuť. Škoda, že dnešná futbalová súťaž už nemásvoj nádych a chuť po góloch ako kedysi.
Prešovčania sú koňare vďaka svojim koňoma žrebčincu. No a my, Košičaniam, sme vraňare. Prečo? Nuž,v Košiciach rastú vrany ako huby po daždi. Koňare a vraňare sa vofutbalovom zápase stretávali mnohé roky. Zápasy medzi oboma mužstvami malizvláštnu chuť. Naposledy hrali proti sebe vlani, keď boli obe mužstváv druhej lige. Stretnutie nemalo chuť ako počas 90.tych rokov. Najkrajšízápas s Prešovom som zažil, keď sme pred 12.tisícovým kotlom vyhrali nadkoňarmi vyhrali 2-1. Vtedy som ani neľutoval, že som dal 100 SK na permanentku.Nie ako dnes. Futbal sa podobá skôr odkopávaním lopty a cena vstupenky je80 SK.
Túto sobotu, 2.6.2007, by som chcel ísť nafutbal do Prešova, lebo hrá 21ka, určite si spomeniem na žrebčinec.
Zdroj: ŠVORC, Peter: Príbehy starého Prešova, Prešov: Universum, 2003. 222s. ISBN80-89046-14-2
