Božena Němcová-Pan učitel

Autor: Martin Šuraba | 18.11.2008 o 11:47 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  1915x

Keď človek potrebuje dobiť baterky, vyberie sa do knižnice a tam dýcha. Rozmýšľa, prechádza sa medzi knihami, upokojí sa. V sobotu som sa prechádzal mestom, kýval som známym domom, palácom, ba aj mestskému erbu. Rozhodol som sa, že pri Čordákovom ateliéri zabočím doľava a tak som otvoril dvere mestskej školy, ktorá je dnes knižnicou. Túlal som sa medzi pokladmi, ktoré má knižnica ukryté, vybral som si Boženu Němcovú a jej útlu knihu s názvom Pan učitel.

Prišiel som domov, nalial si čaj, pustil si Lenku Filipovú a zahĺbil som sa do textu. Do textu o detstve, o šibalstvách a tak som ja tiež rozmýšľal ako som chodil do školy, spomínal si na šibalstvá, teda niežeby som teraz nebol huncút, ale vtedy sme boli deti. Detský rozum je milý, kúzelný a ja neverím, že som bol iný.

 

Pri čítaní knihy som si uvedomil, že hlavná hrdinka, Bětuška, je také malé dievčatko, ktorá potrebuje nežnú ochrannú a pomocnú ruku. Nezbedné, nežné dievčisko, ktoré má malú dušičku, bojí sa a tým mi bolo bližšie. „Ale plakat jsem se před kmotrou bála." (Němcová, 1958, s. 9)

 

Školské roky prežila v dedinke Chvalín, autorka ju neopisovala, ona ju maľovala. Namaľovala tam kostol, škôlku, ale aj pivovar, rybník, mlyn, z ktorého mala celá dedinka chlebík.

 

Školský čas naučil Bětušku spoznávať detských kamarátov, ktorý nám ostanú na celý život. Možno je to tým, že, keď sme deti, vieme milovať krajšie, nežnejšie. „Poslouchejte, já jsem starý člověk; měl jsem ženu a děti, ale já vám řeknu, že žádny lidský cit není tak krásny jako přátelství. Ale toho je člověk schopen, jen dokud je mladý; pak tak nějak okorá a zesobečtí." (Čapek, 1958, s. 286)

 

Tak ako sa človek vie smiať, tešiť, radovať sa v živote počas detstva, tak vie aj smútiť. Niekedy mám pocit, že city z detstva nám ostanú k ľuďom, ktorých sme v detstve spoznali. Podobne ako aj Bětuške, je už veľká a stratí blízkeho, uvedomí si, že stále je to malé dievčatko, ktoré treba držať za ruku a chrániť.

 

Keď sa ponoríme do štýlu, kniha je písaná pre deti, má v sebe taký láskavý štýl, pri čítaní knihy som ju hladil a cítil písmenka na prstoch. Je to úžasná forma relaxu, človek si pri nej uvedomí, koľko dobra je na svete.

 

Na koniec zopár citátov:

Učeným se nkdo  nenarodil, každý se musil teprv učit." (Němcová, 1958, s. 20)

Děkuj každému, kdo tě něčemu dobrému naučí." (Němcová, 1958, s. 23)

„K čemu má člověk chuť, v tom i lépe prospěje." (Němcová, 1958, s. 30)

Láska učí trpělivosti." (Němcová, 1958, s. 42)

 

PS: Knihu zohnať v knižniciach, ale aj na internete: <http://ld.johanesville.net/nemcova-08-pan-ucitel>[2008-11-18]

 

Zoznam bibliografických odkazov:

ČAPEK, K. 1958. Povídky z jedné kapsy a povídky z druhé kapsy. Praha : Československý spisovatel, 1958. 313 s.

NĚMCOVÁ, B. 1958. Pan učitel. Praha : Státní nakladatelství dětské knihy, 1958. 47 s.

 

Zdroj obrázkov:

<http://img.ihned.cz/attachment.php/13049790/BMI0pxSHRKGzngidDblrTOFyCJs2PAq1/bozena_nemcova5_LW.jpg> [cit.2008-11-18]

<http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0d/Bozena_Nemcova_statue.jpg/450px-Bozena_Nemcova_statue.jpg> [cit.2008-11-18]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?