Návrat

Autor: Martin Šuraba | 12.2.2011 o 11:24 | Karma článku: 3,43 | Prečítané:  928x

Kočiar vyšiel z mesta ja som sa kochal krajinou. Pozeral som sa všade navôkol. Zelené stromy sa mi zdravili, môj zapásaný paloš oddychoval a ja som si užíval cestu na dovolenku. Do koča mi pristúpil mladý bard, vytiahol víno zo šenku a spolu sme spievali o Aucassinovi a Nicolette. Veru, na šenkoch je niečo zaujímavé. Pamätám si ako som v jednom šenku počúval o tom, aký je jačmeň hnusný, preto z neho spravili pivo. Ale čo pšenica a chmeľ? Musím pochváliť našich predkov, bez nich by sme také šmakoty nikdy neochutnali.

 

Bard vystúpil a šiel za nejakou pannou, ktorej by zahral niečo pekné, čoby potešilo telo i dušu. Podali sme si ruky ako starí priatelia a koč sa pobral ďalej. Kone neboli unavené, práve naopak, radi sa prechádzali, či cválali. Boli čerstvo podkuté a v stajni som im dal čerstvého sena.

 

Cestovali sme skoro celý deň. Vyšli sme za daždivého počasia, kde slnko nemá miesto. Myslím, že raz sme zastavili. Kone sa napásli voňavej trávy a ja som vošiel do šenku. Šenk má pre rytiera nesmierne kultúrnu atmosféru, ktorú cítiť.

 

Hľadal som si miesto, všade ľudia veselo besedovali, ja už ani neviem o čom. Jeden stolec mal voľno, vlastne sedel tam jediný rytier. Meč položený na stole s erbom na rukoväti, ktorý som pozrel.

 

Je tu miesto pre neokrôchanca?" Usmial som sa a rytier sa pozrel, vstal a objal ma.

 

Drahý chlapče, ty nebodaj ideš domov!" Rozosmial sa rytier s erbom. Jeho erb mal tvar gaštana, nevediac prečo mali takú rodovú tradíciu. Ja som tam mal čosi iné. Rytiera, ktorí si rozrezáva plášť; čo iné by ma charakterizovalo?

 

A tak sme sa pustili do guláša, chleba a jedli o dušu. Nasadli sme do koča, vytiahli mapu, ešte tvorenú na pergamene. A pozerali sa na miesta, kde sme všade boli, kde pôjdeme spolu a obaja sme mali akýsi zvláštny tvar pri jednom. Rovnaký tvar, tvar domova. Je to miesto kdesi v lese, kde stromy tak zvláštne voňajú a železnica ide cezeň. Píla je snáď v každom domci a rybník hneď obďaleč.

 

Kone zastavili, kočiš mi otvoril dvere a rezko sa usmial. Dal som mu zopár toliarov, možno o trochu viac ako chcel. Predsa len ma čosi náš lesný krčmár niečo naučil, „Peniaze budú, my nebudeme."

 

Ideme do šenku?" Rozosmial som sa a na takú ponuku sa predsa neodmieta.

Nedbám." Odvetil som po svojom a zacítil tie stromy, ktoré dokázali rozprávať, chodiť, smiať sa i byť nežné.

 

A tak sme prišli do tej krčmy. Každý šenk má svoje pravidlá, tento má také, že z nej nikdy nevyjdeš pokiaľ je tma.

 

Krčmár sa na nás pozrel a pousmial. „Stratení sa vrátili domov." Načapoval kvasinkové pivo a ponúkol nám stôl. Bolo to príjemné. Sedeli tam aj oni dvaja. Dvaja, s ktorými som vyrastal. Ich erby boli iné, jeden mal na erbe kláštor, neďaleko od nás. Povráva sa o ňom legenda, že istý mních z neho odišiel kvôli láske a stal sa rytierom.

 

Ten druhý mal na erbe medveďa. Vraj preto, lebo raz jedného dňa zabil, kdesi v južnej dedine.

 

A konečne sa môžeme porozprávať." Povedal jeden z nás.

 

To je pre mňa návrat.

 

Obrázky:

 

<http://www.albacarma.com/uploads/images/image004.jpg> [cit. 2011-02-12]

<http://www.mkgrafika.com/paintings/les2.jpg> [cit. 2011-02-12]

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?