Tak trošku o búrke a Dagovi

Autor: Martin Šuraba | 5.5.2015 o 22:39 | (upravené 5.5.2015 o 22:47) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  969x

Baby ma vytiahli na Radegast. Ako sme sa bavili, začalo kropiť a liať. Kvapky sa objavovali na stole, v pive a kdekade. Skryli sme sa rýchlo pod strechu a ja som sa na chvíľku cítil ako v jednej Nerudovej poviedke.  

Prišla búrka, počuli sme ju. O búrke som už písal, ale viacmenej o tom, čo to je a ako ju vnímali ľudia v minulosti. Aké máte pocity, keď prší? Aké knižky čítate? Koho by ste stískali? Bojíte sa, keď vonku prší? Ja som si spomenul na Bjorndal.

Mám chuť otvoriť nórsku knižku a dostať sa na starý statok. Tam, kde cíťiť medvede. Koče, ruky práce a vôňu sena. Ide o knihu Večne spievajú lesy. Poberieme sa tam hore na gazdovstvo. Počas cesty to cítiť, je pod búrkou. Švihám kone, aby trielili a boli tam. Vonku hrmí, občas vidieť i nejaký blesk a obloha čierna vykukuje a chce ma k sebe dotiahnúť. Prejdem prvou bránou a za mnou zamknú. Okamžite sa tí chlapi pri bráne skryjú kamsi do tajnej chodby pod zemou. Ja sa dotiahnem s koňom do stajne. Kôň dosiahne čerstvé seno a ja som rád, že som v teple.

Terezy na obrovskom panstve ma upokojuje. Viem, že bude dobre. Večne spievajú lesy sú ako ich hrdinovia. Presne ako Dag a Tereza, cítiť v nich nádherný pokoj. Preto je Gulbranssen neuveriteľným biblioterapeutom.

S Dagom sa stretnem v domci, všetko je pripravené. Zvieratá sú v stajniach, vonku ani nohy. Ľudia sú vo svojich izbách a za oknom to vyzerá akoby prišiel koniec sveta. Na každom stole nesmie chýbať Písmo. Pretože práve Biblia dodali Dagovi tú neuveriteľnú zmenu. Odhodiť sekery z čiernej krvi k Tereze.

A ono to začne. Hrmí, blesky vidieť hádam všade a spustí sa to. Vonku leje ako z krhly. Všetko je mokré, ale všetko je skryté. Vidím na Dagovi, že je so sebou spokojný a šťastný. Pribehnem k nemu a ponúknem ho kávou. Tereza sa usmeje a povie mi. „Vieš, my máme každú nedeľu koláče a kávu.“ Poberieme sa do knižnice a Dag ma prekvapí knihou, ktorú číta. (Medzi nami, ktorú knihu by ste doniesli Dagovi?)

Vráťme sa do reality. Stromy sa naplnili dažďom, vonku počuť fúkanie a spev lesov. Cítim dážď. Mám chuť si vziať Gulbranssena do postele, počúvať kvapky a zaspať. Dobre sa vyspite. Ak budete chcieť, napíšem vám, o čom sa mi snívalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?