Včera som šiel do práce vlakom. Keďže na Hlavním nádraží je jeho socha, kráčal som vôkol nej. Prešiel som kolo jeho sochy ako by sa nič nedialo. Ani som sa mu nepozdravil ako niekedy zvyknem.
A potom som sa to dozvedel. Samozrejme, že ma tá správa zasiahla.
Ťažko sa mi píše o ňom v minulom čase, ešte stále si neuvedomujem, že odišiel. Jeho skutky v nás budú obsiahnuté navždy.
Počas 2. svetovej vojny zachránil 669 židovských detí. Pretože to bolo nutné a potrebné. To boli jeho slová. V takom hroznom období vykonal taký veľký skutok.
Áno, urobil veľkú vec, koľko ľudských životov a rastúcich generácii zachránil? Prišlo mu to ako úplne normálna vec. Niečo, čo považoval za správne a potrebné. Dodal studenému svetu zničeného tak veľa lásky.
Myslím, že okrem detí mu patrí obrovská vďaka nás všetkých. Pre nás má obrovskú myšlienku, ktorú rozviedol Robert Fulghum v jednej svojej poviedke. Robiť dobro a nič za to nechcieť a to je to najdôležitejšie.
Odpočívaj v pokoji, sir Nicholas. Pozdrav Přemka Pittera, Fredyho Hirscha, Oscara Schindlera a hlavne svoju manželku.
