Môj drahý Sándor

Autor: Martin Šuraba | 29.12.2016 o 21:28 | (upravené 30.12.2016 o 8:06) Karma článku: 3,79 | Prečítané:  378x

„Mesto je o tejto rannej hodine vyumývané, nažehlené, učesané ako vážený úradník po raňajkách, keď sa poberá do úradu. Milé mesto, moje najmilšie.“(Sándor Márai)

Môj drahý Sándor,

je obdobie po Vianociach a končí sa ďalší rok. V nedeľu som sa bol poprechádzať po tých našich Košiciach. Ako som tak kráčal okolo tvojej izby, tvojej sochy, šiel som na omšu do Jezuitského kostola a povedal som si, že Ti napíšem. Mimochodom, spomenul Ti už niekto, že máš v Košiciach námestie?

Ale pekne po poriadku.

Deň pred Vianocami som bol so sestrou v tom našom obľúbenom hostinci. Veru, škoda, že sme tam neboli na pivo spolu. Ty by si mi rozprával príbeh o chlapcovi, ktorý hovoril ako na ženy. Páči sa mi ako zakončuješ príbehy týchto chvastúňov a chválenkárov touto vetou. „Nebesia vedia, kde to počul.“ Iste sa neurazíš, keď sa ti priznám, že túto vetu som si od teba uchmatol a sám netušíš, aký si mi blízky.

Pivo v hostinci je dobre, dievčence sa usmievajú a duch miesta pretrváva. Je to už niekoľko storočí, čo sa ženil Gábor, ale vždy tam cítiť vôňu kuchyne z tej svadby. Mám úprimne rád tú krčmu, je to jediné miesto, kde môžem verejne hulákať a všetci sa budú rehotať. Niekedy tam musíme ísť spolu. Majú tam aj náš obľubený chlebík vo vajíčku (prepáč, že to nepíšem po maďarsky, ale nechce sa mi hľadať na internete ako sa to píše).

Ako by sme vyzerali v tej krčme? Predpokladám, že po šiestich pivách veľmi šarmantne. Predstavujem si ako by sme tam prišli. Ty by si mal na sebe nejaký svetlomodrý ancuk a usmieval by si sa popod fúzy. Porozprával by si mi niečo o Amerike, ba aj o tom aké je to živiť sa ako novinár.

Niekedy som sa chcel stať novinárom i ja. Písal som aj do školského časopisu. Najkrajšie sa písali športové reportáže. Keď som nevedel, čo napísať, napísal som siahodlhý názor fanúšika. Vraj je to veľmi oduševnené a má mnoho emócií. Prirodzene, že som si všetko vymyslel, pretože fantázia a ja sme sa stále mali radi.

Popili by sme nejaké to pivo, najedli by sme sa a ja by som ti porozprával nejakú príhodu z Prahy. Sľúbil som, že už si nebudem vymýšľať, tak aj Tebe sľubujem, že by som porozprával niečo pravdivé.

Pravdaže by si mi ukázal staré fotky a pohľadnice z Košíc. Bol by tam aj park s bicyklami. Keby si videl Sándor, čo sa s tým parkom stalo, uronil by si nejednú slzu.

Vieš na čo som zvedavý? Chodieval si na pivo aj k Baurenblovcom? Raz som spoznal chalana, ktorý mi rozprával ako chodievali pozerať hokej na štadión Laca Trojaka. Najprv šli na pivo do starého pivovaru a potom na hokej. To musela byť skvelá atmosféra!

Aký bol ten starý pivovar? Koľko spomienok na to ľudia majú?

Som strašne zvedavý ako vyzerali staré Košice. Ako sa držali dievčatá za ruky v kine Uránia? Čo staré električky? Ako tiekol Hornád? Všetko mi prezraď.

Ale vieš prečo Ti vlastne píšem?

Dnes som čítal blog o Tebe a dodalo mi to mnoho energie. Je to už dlhší čas, čo Ti chcem mnoho vecí povedať. Isteže aj o tom, že som mal vždy slabosť pre Natalie Wood, ale to teraz nie je dôležité. Tvoje knihy sú plné láskavého humoru, ktorý mi občas chýba. Keď popisuješ staré Košice, cítim sa akoby zbierka starých pohľadníc z múzea začala tancovať a rozprávať mi príbeh. Košice sú pre nás oboch domovom. Milujem tvoju vetu. „Som doma. Idem na pivo.“ Aj ja chodievam v Košiciach na pivo, dokonca aj tam, kde ty.

Obohatil si mi Košice nielen tým ako sa volali ulice a mestské časti, ale dodal si im ducha. Keď sa prechádzam po Košiciach, vezmem si Tvoju pochôdzku a rehocem sa. Ani nevieš aká mi je blízka Ulička remesiel. To je asi najkrajšia ulica na svete. Je to len kúsok pľacu, ale nájdeme tam všetko.

O ulici Lájosa Kossutha (dnes Mlynská) by sme sa mohli rozprávať hodiny. Vieš, že tá uilca mi vonia rybami a vodníkmi? Bodaj by nie, veď tam neďaleko bol starý mlyn.

Na Košiciach milujem staré tajné chodby. Ono, celkovo to mesto je mesto takej starej kráľovskej záhrady. Akoby si človek uniesol milú na tú chvíľku a tak, aby to nikto nevidel. A to je na našich milovaných Košiciach úžasné.

Je to mesto zamilovaných. Tu sa dá pozerať na hviezdy, vymýšľať si príbehy o znameniach a vyrobiť si z papiera loďku, ktorú pustíme do Hornádu.

A čo Fő utca? Ja by som povedal, že celá Hlavná ulica je jedno obrovské námestie klobúkov a tých usmievavých šiat. Aspoň tak si to písal v knihách. Vieš, čo Sándor? Poteším ťa. Košice sa nezmenili. Je to mesto najusmievavejších očí a najgalantnejších chlapčísk.

Cítim symboly starého kostola, spievajúcej fontány a nejedného paláca, z ktorého sa tak nádherne sleduje zadymený komín.

Moja milovaná stará Aida je zatvorená a do novej nechodím. Ani pistáciovú zmrzlinu tam nemajú. Lunti jedni, paskudy, lotri, zbojníci, ancikristi, taká nehoráznosť!

A čo Tvoje námestie? Dali ti ho kúsok od Čordákoveho ateliéru a cítiť tvoje potulky. Chodievam tam rád a stále si odtiaľ nesiem úsmev, ktorému rozumie len zopár ľudí.

Každopádne, naše Košice sa nezmenili. Mesto sa okrášlilo, je tu mnoho kaviarní, zopár pivárni a zvedavé oči. Nemusíš sa ničoho báť, môžeme byť na svoje mesto hrdé tak ako sú Košičania hrdí na Teba.

Budem už končiť, lebo idem pomaly drichmať. Tak sa opatruj, pozdravuj Lolu a nabudúce zabehni so mnou na pivo. Donesiem Ti z Prahy dobrotu.

S priateľským pozdravom,

to kučeravé chlapčisko, čo si nevie zakasať košeľu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?