Čermeľ a Strahov

Autor: Martin Šuraba | 31.1.2017 o 22:06 | (upravené 8.2.2017 o 9:26) Karma článku: 3,03 | Prečítané:  820x

Ako malí chlapci sme obdivovali veľké štadióny. Doslova sme hltali očami atmosféru a vymýšľali sme si príbehy. I ja vám poviem jeden príbeh.

Košickú Lokomotívu na Čermeli poznáme ako vlastné topánky. Vedeli sme ako preskočiť plot a tiež si sadnúť niekde, kde ľudia mali najvýrečnejšiu kultúru na adresu hráčov a rozhodcov. Svojho času si pán Cichý odžil toľko úctivých slov ako hokejový Ján Čaprnka.

Vypestovali sme si lásku k tomu štadiónu, pretože bol náš. Pamätám si aj na to ako sme s Emilom mrzli na futbale, keď bol neskorý november. Videli sme na trávniku futbalových hráčov a prežili nejednú drámu. Ten štadión pamätá všeličo, dokonca aj malého chlapca, ktorý si kúpil futbalovú permanentku a tešil sa z nej.

Štadión zažil mnoho krásnych vecí, ale prešiel si slzavým údolím. Bolo to v čase talianskej revolúcie, keď sa skupina podnikateľov rozhodla z potápajúcej lode zobrať všetko, čo ostalo. Ani neviete koľkým ľuďom ste zlomili srdce tým, čo ste spravili. To bolo veľmi ťažké obdobie. Keď sa štadión, na ktorom kedysi hral aj Manchester, objavil v tretej lige.

Čo však šťastné dni? Ten pamätný deň v roku 1998, ktorý rozradostil oči nejedného futbaléveho chlapca. Aj toho, čo píše tento blog.

Na ktorý deň by som chcel ja spomínať? Ja nemôžem, lebo som ešte nežil. Ale aký to bol pre štadión neuveriteľný sviatok, keď na ten štadión prišiel mladý chlapec zo Spiša. Z mladého chlapca postupne rástol futbalista a v Dukle Praha vyhral titul. Oslavoval. O niekoľko rokov už ako tréner vyhral titul so svojimi Košicami. Povedal, že keď vyhrali s Duklou Praha titul, bolo to úžasné. Keď však vyhral s Košicami, pocity boli oveľa silnejšie. Cítil sa v Košiciach doma.

Viete, čo ešte pre ten štadión bol pamätný a silný deň? Keď sa dozvedel, že z mladého Spišiaka sa stal tréner reprezentácie! To si aj ten štadión zaslúžil, potreboval sa po dlhšej dobe usmiať.

Čermeľská Lokomotíva ma sprevádzala celou pubertou a ja som tomu obdobiu vďačný. Keď raz prídete do Košíc, spravím vám exkurziu. (Dokonca vám ukážem, kde ľudia kričali na rozhodcov.)

Teraz vám napíšem o druhom štadióne. Všetko začalo v piatok, keď sme boli s kolegom na pive. Nepreberali sme Henryho Fondu, Spencera Tracyho a iných ako máme vo zvyku. Zakecali sme sa do iných, pekných vecí. Ani neviem pri ktorom pive mi odporučil seriál o bežcoch, kde hrá Svatopluk Skopal a Jan Čenský. Ide o seriál Dlouha míle.

Hneď v sobotu ráno som sa pustil do seriálu a začalo ma to baviť. Bolo to objavovanie a trochu som sa cítil ako Bastian Balthazar Bux hore na povale.

Nebudem tu popisovať o čom čo je. Napíšem len o troch hercoch, aby som neprezrádzal.

Svatopluk Skopal ma zaujal vďaka tomu, že si nedal pokoj. Húževnatý, silný a stále bojoval.

Jan Čenský zahral postavu, ktorá má krásne hodnoty. Pomohol kamarátovi, neustále ho podporoval a veril mu. On jediný mu veril, aj keď ho všetci odpísali. Tá časť, keď pri tom povzbudzovaní div dušu nevypľuje, je úžasná. Poznám to, presne v takom vytržení som býval, keď som chodieval na futbal.

Josef Větrovec zahral fantastickú postavu deduška, ktorý na všetkých dáva pozor. Tu vidieť ako sa vyvíja obraz na tú postavu. Na začiatku prvej časti je to len starý, protivný správca, ktorý má furt reči. On sa však vypracuje a stane sa trénerom toho, na ktorého každý zabudol. Po tridsiatich rokoch nasadol na bicykel. Keď som videl ako mu žiaria oči, mal som pocit, že to ani nemusel hrať. Je takisto veľmi milé ako s úctou a láskou spomína na starých bežcoch. Napríklad na Emila Zátopka.

Seriál Dlouha míle ma potešil v mnohých veciach. Napíšem len jednu, ostatné preberieme pri pive. Svatopluk Skopal zahral postavu, ktorej som fandil ako keby to bol naozajstný športovec. Keď vyhral, tešil som sa ako z víťazstva Liverpoolu v roku 2001.

Prečo to vlastne píšem a čo to má spoločné so štadiónom? Dnes som šiel okolo Strahova a po tom seriáli sa na ten štadión pozerám inak. Tiež je to štadión plný driny a potu, má svoje príbehy a tak mi je oveľa bližší. Vďaka kolegovi a spomínanému seriálu som si konečne v Prahe našiel svoj štadión. Nech už je teplejšie, aby som sa pozrel na štadión Evžena Rošického. Aj Emil Zátopek naň rád chodieval.

PS: http://novotnytomas.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=360344 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Politika a futbal sú dve rozdielne veci, Ficov list nič nezmení

Premiér píše, že mu záleží na názoroch mladých, študentov nevypočul

SVET

Odpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.


Už ste čítali?