„Vršovice jsou zlatý,“ řek´tatínek

Autor: Martin Šuraba | 28.2.2017 o 20:46 | (upravené 1.3.2017 o 11:44) Karma článku: 4,28 | Prečítané:  429x

 „To není člověk, to je  Lábus.“ Výrokom tejto vety je jeho kolega Oldřich Kaiser. Aký je Jiří Lábus v divadle?

Prechádzal som sa pražskými Vršovicami. Keď niekedy vystúpite na zastávke Bohemians, prejdete sa hore kopcom okolo Tři soudků a Kozlovne, uvidíte divadlo. Je hneď nad štadiónom pražskej Bohemky.

Divadlo si udržuje akýsi šarm prvej republiky. Mám chuť na platne Voskovca a Wericha, kúpiť si pivo a nerobiť nič. Len tak sedieť na stoličke s pivom a rehotať sa na nejakej vete oboch komikov. Čím je pre mňa toto divadlo významné? Tu som prvýkrát stretol Jiřího Lábusa.

Povráva sa, že herec v divadle je niečo úplne ako herec vo filme. Pravdaže, to je tak jasná veta akoby som povedal, že keď si zohrejete párky, budú chutiť lepšie. Jiří Lábus na javisku je stelesnením všetkého dokopy. Zrazu je pred vami človek, ktorého som videl ako rozprávkového Rumburaka, komika v scénkach s Kaiserom, ba aj vo vážnych filmoch. Ako napíklad Všichni moji blízci. No a čo by bol český dabing bez neho? Prirodzene, že myslím na rozhlas v MASHi. On urobil z toho rozhlasu akoby novú postavu. A toto všetko je on v divadle. Geniálny, charizmatický, komický, rozpráva akoby neviem koľkými „otieňmi“ hlasu. Proste, Lábus.

Ja som sa tam zatúlal na veľmi milú divadelnú hru. Volá sa to „Vršovice jsou zlatý,“ řek´tatínek. Mám rád divadelné hry a knihy, kde cítiť spomienky. Cítiť, že to niekto prežil. Prečo je napríklad slávna Anna Franková? Pretože ono sa to stalo. V jej riadkoch cítiť holadnské schody, ba aj prepotené stránky kníh, ktoré ona čítala. A to isté je aj v dielach, kde sa odohrávajú nejaké spomienky. On si to nikto nevymslel, skutočne sa niečo také udialo. Presne niečo také som cítil pri spomínanej divadelnej hre.

Chlap sám o sebe nikdy nevyrastie, ale zostarne. Jednoducho, na chlapoch je nádherné to, aké sú v nich deti. (A ten, kto to popiera je len pózer, alebo niekto, kto žije cudzí život.) Presne toto mi dala táto hra. Spomienky starého chlapa, ktorý mal detské oči. Nádherné spomienky na všetko, čo vo Vršoviciach prežil. To chlapčisko s trakmi a kockovanou košeľou zahral Luděk Nešleha. Koho hral Jiří Lábus? V tých spomienkach každého, kto formoval život vršovického samopašníka. Jiří Lábus bol mamou, otcom, učiteľkou na škole, prvým zamestnávateľom a tak. (Zážitok bol, keď sa tie postavy hádali. Jiří Lábus to dokázal, menil tam hlas tak často, až som mal pocit, že v divadle nehrajú len dvaja herci.)

Divadelná hra je nádherná. Je to o živých spomienkach chlapca, ktorý behal po Vršoviciach. Hral sa s deťmi, chodil do školy, miloval svojich rodičov, vychovával mladšiu sestru, zlostil a vystrájal huncútstva a beťárstva. Taká ozruta sa nachádza snáď v každej chlapčenskej košeli, ktorá nestarne.

Ono je to ako čítanie si spomienok z vlastného denníka, ktorý začne ožívať.

A ako som ja prvýkrát počul Jiřího Lábusa v divadle? Poznáte, keď vám začne z reproduktorov zvoniť hlas telefónu. Niekde (ako na Vinohradoch) hovoria veľmi úctivo, aby ste si vypli telefón. Potom vás poprosia, aby ste nefotili a nekamerovali.

Vo Vršovickom divadle predniesol túto prosbu Jiří Lábus. Navrhol nám, aby sme telefonovali, boli hluční a, aby aj herci mali niečo z našich osobných problémov. Pokiaľ máme cukríky, nech šustíme nahlas a podarujeme aj ostatným. Ideálne by bolo, keby sme cukríky dali aj hercom, nech takisto majú odmenu. Nuž a keď máme žuvačku, bude veľmi vhodné, aby sme ju nalepili susedovi na stoličku, aby mal veľkú radosť. Po týchto slovách a záchvatoch smiechu dokončil svoj preslov vetou „konec hlášení.“

Bolo to nádherné predstavenie. Pokiaľ sa chcete zabaviť, rehniť, stojí to za to. Po divadle ma sprevádzal sladký genius loci, ktorý ma nútil usmievať sa. Prešli sme sa po Prahe a stále, keď si spomeniem na divadelné predstavenie, úsmev genia loci sa mi pripomenie.

O predstavení: http://www.vrsovickedivadlo.cz/production/vrsovice-jsou-zlaty-rektatinek/

PS: Toto video si pozrite. Zhodneme sa na tom viacerí, akú má pravdu: https://www.youtube.com/watch?v=84RDy7wNbdc

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.


Už ste čítali?