Jozef Kroner

Autor: Martin Šuraba | 29.3.2017 o 21:30 | (upravené 30.3.2017 o 8:43) Karma článku: 4,57 | Prečítané:  612x

Dnes som sa dostal k Rodinke Rozhlasových, aby som kolegovi poslal reláciu o Gabovi Zelenayovi. Ani som netušil, že sa dostanem k svôjmu obľúbenému hercovi.

Rodinka Rozhlasových je relácia Slovenského rozhlasu. Minulý rok rozhlas oslavoval 90 rokov a tak bolo na čo spomínať. Každotýždenne si pripomínali osobnosti, bez ktorý by bola táto inštitúcia ochudobnená. (A nielen spomínana inštitúcia). Pokiaľ ste sa o relácii nevedeli, čaká vás nádherná cesta úsmevov a akéhosi bádateľského prachu, ktorého sa nebudete vedieť nabažiť. (Odkay nájdete na konci článku.)

Keď som si listoval v zozname, objavil som reláciu o Jozefovi Kronerovi a Ctiborovi Filčíkovi. Hneď mi rozkvitli oči a ja som sa započúval.

Sú ľudia, ktorí ma potešia svojim hlasom. On sa vedel nádherne smiať, je to ako voňavý plech upečených buchiet. Mal úžasný zmysel pre humor, vedel ľudí dokonale baviť. Dokázal však vytvoriť nesmierne množstvo tragických postáv, kde ste sa v nich dokázali vycítiť. Dovolím si tvrdiť, že Tono Brtko nebol jeho jedinou tragickou postavou, v martinskom divadle hrával aj Jaga. Nikdy som si nevel predstaviť takú postavu v osobnosti, z ktorej vyžarovalo toľko ľudskosti. Ale on snáď i tomu Jagovi dodal srdce človeka.

Ste šikovní, samozrejme, že ide o Jozefa Kronera. Chodili ste do škôlky? Ja ako hrdý absolvent materskej školy na Ipeľskej ulici (tuším 10) sa dobrovoľne priznám ako som nechcel spať po obede. Teraz spánok po obede zbožňujem a je to nádherná cesta do zabudnutia od všetkého. Občas myslievam na to, aké by bolo spať pri platni rozprávok, ktorú by narozprával Jozef Kroner. Pretože to je presne on. Usmievavý starší pán, ktorý číta rozprávky.

Čo jeho filmy? Je ich obrovské množstvo, preto načrtnem len niektoré.

Začnem Kubom, o ktorom sa neskôr vyjadril, že ho najviac vytiahol v hereckom živote. (Nielen v hereckom, postavu Aničky hrala v martinskom divadle Terézia Hurbanová. Takže sa Kubo s Aničkou oženil nielen na javisku.)

Prezradím aj to, že si vždy spomeniem na jeho výraz tváre v Kukučínovej Rysavej jalovici. S Ivanom Rajniakom boli geniálni. To ešte nehovorím o jeho prechádzke domov, keď sa kadekoho pýtal, či majú muža doma.

Ešte by som rád upozornil na film Vláčik do stanice víťazstvo. Zahral tam nádhernú úlohu. Hlavne ako sa vždy pri napití pohárika pozerá na obrázok už nebohej ženy s ospravedlňujúcou tvárou. Je to krásny film, určite si ho pozrite, hoci je smutný. A ja som dostal chuť na vyúdenú slaninu.

O Obchode na korze napíšem len pár riadkov. (Inak by som sa nezastavil.) Keď hral Tona Brtka, povedal Janovi Kádarovi o tom ako cíti, že z toho bude veľký film. Okrem Jozefa Kronera a Idy Kamińskej ma vo filme zaujal ešte jeden herec. Adam Matejka, ten, kto s nim sedí v krčme. O tom ako film začne gradovať až do záverečnej scény netreba ani písať. Je to silný film, ktorí by sa mal premietať častejšie.

Ako si ja predstavujem Jozefa Kronera teraz?

Predstavujem si bukový les, ktorým prechádzam. Ako tak kračám po lese, zablúdim. Zrazu príde nejaký chlapík, čo bol na prechádzke. Vymrznutého, unaveného, hladného a strateného ponúkne kôrkou chleba a navrhne mi nocľah. Netrvá mi dlho, aby som prišiel na to, kto kráča pri mne. Čo sa ho spýtať? Na jeho susedov, ktorí študovali extérne biológiu? (Prečítate si v jeho knižke Neobyčajný testament.) Spýtať sa ho na všetky herecké filmy? Na jeho divadlo v Martine?

Kdeže, to už mnohokrát rozprával. Ako tak kráčam unavený lesom, stretnú sa nám pohľady a ja sa ho spýtam.

„Naučíte ma viazať mušky?“

Pozrie sa na mňa, usmeje sa a povie mi. „Najprv sa poď najesť a ráno vyrazíme.“

Prídeme k nim domov, kde halušky voňajú po celom dome. Všetci sa veselo chichoceme a on nám rozpráva nejaké svoje príbehy. Napríklad o tom ako sa vozil s Karolom Machatom na motorke a do cesty sa im priplietla krava.

O nás, Slovákoch, sa povráva, že sme ako ten vtip o zdochnutej krave. (Zdochla mi krava, susedovi nech zdochnú dve.) Jozef Kroner robil všetko preto, aby taký nebol. Pokúšal sa to vniesť aj medzi svoj kŕdeľ ľudí.

Čo dodať na záver? O rozprávkach som nenapísal ani riadok. Tak si na záver pustime Lucifuka.

Zopár odkazov:

Rodinka Rozhlasových: https://www.rtvs.sk/radio/program/11359 [cit. 2017-03-29]

Jozef Kroner a Ctibor Filčík v Rodinke Rozhlasových:: https://www.rtvs.sk/radio/archiv-plus/rodinka-rozhlasovych/122746/jozef-kroner-a-ctibor-filcik [cit. 2017-03-29]

Divadlo v Martine: http://www.divadlomartin.sk/ [cit. 2017-03-29]

Radosť zo života: https://www.youtube.com/watch?v=tk-C6AnCw3Y& [cit. 2017-03-29]

Lucifuk: https://www.youtube.com/watch?v=O71v8a1Uj-s [cit. 2017-03-29]

Kubo: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/558/Holly_Kubo/1 [cit. 2017-03-29]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?