Deň, keď som si kúpil Sedliacke poviedky

Autor: Martin Šuraba | 20.4.2017 o 14:35 | (upravené 20.4.2017 o 22:38) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  262x

Knihy a čitatelia majú svoj vzťah. Knihy cestujú, hľadajú sa a sú nájdené. Po nejakom čase si spomeniem na deň, kedy som tú knihu kúpil. Deň, keď som kúpil Sedliacke poviedky.

Bol november a strašne lialo. Šiel som na služobnú cestu z Prahy do Benešova. Pozeral som sa po okolí a spomenul si, že si chcem niečo o lesoch prečítať. Nielen o lesoch, ale aj o ľuďoch, čo tam žili a o tých všetkých drobnostiach.

Nórska literatúra má nesmrteľný pôvab. Poznal som len Večne spievajú lesy a do tej knihy som sa zamiloval. Poznáte ten pocit, keď vám kniha zavonia ako lesné listy a počujete ich šum. Kniha Večne spievajú lesy nemá len ten nádherný, upokojujúci svet. Nie je to len o tom, že tam to jednoducho funguje a aj ja chcem žiť tým spôsobom života ako Dag s Terezou. Je to aj nádherná cesta inam. Otvoriť si svet k niekomu ďalšiemu. Vďaka tejto knihe som spoznal ďalšieho literárneho milovníka stromov.

Keď bol malý hastroš, spoznával divadlá. Mal rád prostý ľud a trochu mi pripomína nášho Mateja Hrebendu alebo fínskeho Eliasa Lönnrota. Každý z nich zbieral niečo iné. Matej Hrebenda prinášal svetlo a zbieral knihy. Elias Lönnrot cestoval po Fínsku a zbieral mýty. V roku 1835 napísal Kalevalu a nebyť nej, Tolkien nám nikdy neukáže hovoriace stromy. Ten tretí zbieral príbehy. Bjørnstjerne Bjørnson sa volal a napísal mnoho pekných vecí. Okrem iného aj Sedliacke poviedky.

Ako som si ich kúpil? Objednal som si knihu v pražskom antikvariáte na Sokolovskej ulici. Došiel som z Benešova na pražské Roztyly a bola tma. Mal som také predviacnočné obdobie. Bola tma, možno aj pršalo a ja som si utekal za nejakých 80 korún kúpiť Sedliacke poviedky.

Antikvariát som našiel. Z Florenca stačí ísť smerom na Karlín tak ako chodia električky. Vošiel som dnu a všetko voňalo. Cítil som, že knihu dostanem a budem si jú čítať. Zobral som si knihu, usmial sa na pani, ktorá pracovala v anikvariáte a šiel som preč. Otvoril som ju a začal čítať.

Bol to úplne obyčajný deň. Nič výnimočné v ňom nenastalo. Okrem toho, že som si našiel pár poviedok, ktoré začali formovať môj život.

Sedliacke poviedky sú presne tým, čo som vtedy potreboval. Je to o starých domoch niekde na nórskom kopci. Citliví ľudia uzimení chladnou prírodou, ktorých zohreje dym z horúcej polievky.

Nechajme všetko tak a poďme niekam, kde sa dymí z polievky a svieti petrolejom. Pretože presne takto som sa cítil v ten deň. Deň, keď som si kúpil Sedliacke poviedky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?