Deň, keď som si kúpil Sedliacke poviedky

Autor: Martin Šuraba | 20.4.2017 o 14:35 | (upravené 20.4.2017 o 22:38) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  292x

Knihy a čitatelia majú svoj vzťah. Knihy cestujú, hľadajú sa a sú nájdené. Po nejakom čase si spomeniem na deň, kedy som tú knihu kúpil. Deň, keď som kúpil Sedliacke poviedky.

Bol november a strašne lialo. Šiel som na služobnú cestu z Prahy do Benešova. Pozeral som sa po okolí a spomenul si, že si chcem niečo o lesoch prečítať. Nielen o lesoch, ale aj o ľuďoch, čo tam žili a o tých všetkých drobnostiach.

Nórska literatúra má nesmrteľný pôvab. Poznal som len Večne spievajú lesy a do tej knihy som sa zamiloval. Poznáte ten pocit, keď vám kniha zavonia ako lesné listy a počujete ich šum. Kniha Večne spievajú lesy nemá len ten nádherný, upokojujúci svet. Nie je to len o tom, že tam to jednoducho funguje a aj ja chcem žiť tým spôsobom života ako Dag s Terezou. Je to aj nádherná cesta inam. Otvoriť si svet k niekomu ďalšiemu. Vďaka tejto knihe som spoznal ďalšieho literárneho milovníka stromov.

Keď bol malý hastroš, spoznával divadlá. Mal rád prostý ľud a trochu mi pripomína nášho Mateja Hrebendu alebo fínskeho Eliasa Lönnrota. Každý z nich zbieral niečo iné. Matej Hrebenda prinášal svetlo a zbieral knihy. Elias Lönnrot cestoval po Fínsku a zbieral mýty. V roku 1835 napísal Kalevalu a nebyť nej, Tolkien nám nikdy neukáže hovoriace stromy. Ten tretí zbieral príbehy. Bjørnstjerne Bjørnson sa volal a napísal mnoho pekných vecí. Okrem iného aj Sedliacke poviedky.

Ako som si ich kúpil? Objednal som si knihu v pražskom antikvariáte na Sokolovskej ulici. Došiel som z Benešova na pražské Roztyly a bola tma. Mal som také predviacnočné obdobie. Bola tma, možno aj pršalo a ja som si utekal za nejakých 80 korún kúpiť Sedliacke poviedky.

Antikvariát som našiel. Z Florenca stačí ísť smerom na Karlín tak ako chodia električky. Vošiel som dnu a všetko voňalo. Cítil som, že knihu dostanem a budem si jú čítať. Zobral som si knihu, usmial sa na pani, ktorá pracovala v anikvariáte a šiel som preč. Otvoril som ju a začal čítať.

Bol to úplne obyčajný deň. Nič výnimočné v ňom nenastalo. Okrem toho, že som si našiel pár poviedok, ktoré začali formovať môj život.

Sedliacke poviedky sú presne tým, čo som vtedy potreboval. Je to o starých domoch niekde na nórskom kopci. Citliví ľudia uzimení chladnou prírodou, ktorých zohreje dym z horúcej polievky.

Nechajme všetko tak a poďme niekam, kde sa dymí z polievky a svieti petrolejom. Pretože presne takto som sa cítil v ten deň. Deň, keď som si kúpil Sedliacke poviedky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Rozbil som systém médií, hovorí v rozhovore pre SME Babiš

Kauza Čapí hnízdo je pomsta, tvrdí možný budúci český premiér.

TECH

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov.


Už ste čítali?