reklama

O chlapcovi, ktorý nosil zápalky

Každá stanica vonia má svoj príbeh. Niektoré príbehy voňajú langošmi a párkami. Dnes vám napíšem príbeh o dievčati, ktoré predávalo párky a o chlapcovi, ktorí jej nosil zapálky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

To, že mám rád vlaky, nie je tajomstvo. Milujem ten pocit, keď sa zatvoria dvere a vlak sa pohne. Krajina sa začne hýbať a ja sa cítim ako neviditeľný maliar. Ponorme sa do príbehu, keď sa ešte na staniciach predávali párky a vlaky syčali parou ako hora po daždi. Biely dym. Tak tomu hovoril šarvanec, keď bol malý.

Zo svojho obloka sledoval biely dym a prial si byť rušňovodičom. Miloval lokomotívy a cestoval prstom na mape po celej Európe. Z domu si kradol uhlie a nosil si ho do kôlničky, kde sa hral na to, že riadi lokomotívu. Detská fantázia (pri chlapcoch) vonia dobrodružstvom a nejednou lotrovinou. Raz sa zasypal uhlím a keď vyšiel na ulicu, suseda si ho pomýlila s čertom. Ibaže čerti nemajú také šibalské oči.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako tak rástol, vyučil sa za rušňovodiča. Sándor Márai píše o železničiaroch svoju charakteristiku. Spomína, že každý železničiar musí mať vo svojej taške detektívku a štrúdľu. Ani náš Gyula nebol iný.

Na svoju prvú cestu sa veľmi tešil. Bol to on, čo dopravoval cestujúcich z jedného miesta do druhého. Počítal si kto kde vystúpil a koho kto čakal. Keď zostarol, ľudia mu nosili kadejaké dobroty. V jednej dedine dostal štipľavú polievku, v inej slivkový koláč a inde osolený bravčový perkelt s lečom.

Keď sa vrátil do Košíc, zaujala ho vôňa štipľavého cesnaku. Všetci máme radi langoše, ale nikto nikdy nedával toľko cesnaku na langoše ako to malé kučeravé chlapčisko na košickej stanici. Bol to chlapec, ktorého ruky voňali cesnakom a olejom. Tento hastroš bol kamarátom nášho Gyulu už ako dieťa. Spoločne vystrájali, strieľali lukom do jabloní, hrali karty a kopali uhlie. Nepotrebovali veľa, stačilo, keď si šli zastrieľať do jablone, kopať do koženej lopty alebo robiť neplechu. Kamarát Gyulu sa volal Ignác a na rozdiel od Gyulu, on chodil na svoje pobožnosti v sobotu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedného dňa skončil Guyla v práci. Lokomotívu predal ďalej, aby ju odviezli do depa. Odovzdal aj všetky papiere a šiel ku svojmu cesnakovému kamarátovi Ignácovi.

„Už si skončil? Môžeš za mňa predávať langoše?“ opýtal sa ho Ignác.

„Ale ja to neviem robiť, ani neviem robiť s peniazmi.“ skúšal sa brániť Gyula.

„To nevadí. Pozri, tu je tajomstvo.“ a naučil ho ako langoš urobiť.

Skrátka a dobre, Ignác potreboval ísť na rande s nejakou slečnou, ktorá maľovala. Gyula hanblivo predával langoše, ale šlo mu to celkom dobre. Počas svojho pôsobenia, keď ľuďom predával cesnakové langoše, všimol si hnedé oči. Usmievavé oči, ktoré predávali párky. Hneď ako si ich všimol, nadobudol pocit, že by rád vedľa tých očí zaspával.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zažil ten pocit, keď máte chuť kadečo tomu dievčaťu povedať. Chcete s ňou tancovať, vymýšľať si pred ňou kadejaké rozprávky. Túžite byť jej hastrošom a vrátiť sa s ňou do škôlky. Ľahať s ňou do jednej postele a nechať sa prikrývať, pretože dievčatá sú už od škôlkarského veku ťahané k starostlivosti a nedovolia, aby vám bola zima.

Ako sa tak pozeral na ňu, veľmi rýchlo nadobudol pocit, že jeho ruky plávajú vo vriacom oleji. Je to nádherný pocit, keď všakovaké citoslovcia sa vám hrnú na jazyk, ale nemôžete ani povedať nič. Našťastie sa mu nič nestalo a on mohol v očumovaní pokračovať. Tentokrát ale radšej schoval ruky za chrbát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nejakom čase už nechodil tak často na langoše, ale zašiel na párky. Všetci mu radili, aby jej kúpil kvety. Ibaže on bol hanblivý a tak trochu Robby Lohkamp. Pravdaže svojho Gotfrieda mal, ale rovnako ako Robby, nepočúval ho.

Ja si inak myslím, že v každom chlapcovi je tak trochu Robby, pretože inak by žiaden chlap nevystrájal také veci, pri ktorých sa najprv hanbí a potom sa nimi chváli.

Gyula bol však plachý a žiaden kvet nekúpil. Naopak, stále jej nosieval plnú škatuľu zápaliek. Vraj sa jej môže kedykoľvek zísť. Nikto nechápal prečo práve zápalky. Čo ma spoločné dievča, ktoré predáva párky so zápalkami?

Prišiel Silvester a on jej doniesol azda všetky škatuľky zápaliek, ktoré našiel. Vtedy sa na seba prvýkrát usmiali a on ju pobozkal. Rozplakali sa a zistili, že nevedia bez seba žiť.

Každý Silvester jej nosil zápalky, aj keď už boli manželia a mali vnúčatá. Nikdy nedovolil, aby jeho Dievčatko so zápalkami zamrzlo.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu