Ako som v starom zošite objavil podpisy Antona Švajlena, Antona Urbana a Jána Popluhára

Autor: Martin Šuraba | 31.7.2017 o 22:25 | Karma článku: 3,62 | Prečítané:  534x

Občas sa zvyknem hrabať v starých poznámkach, učebniciach a veciach, ktoré som si nechal po škole. Minule som si prezeral svoje zápisky z heraldiky a prišiel za mnou kolega.

Kolega zaklopal, prišiel a zarozprávali sme sa. O čom inom ako o futbale. Ako tak pozerám na tie zápisky, všimol som si podpisy troch futbalistov a vedel som, že jeden z tých podpisov patrí legendárnemu obrancovi, Jánovi Popluhárovi.

Vedľa Jána Popluhára bol podpis aj Antona Švajlena a Antona Urbana. Ako som sa k ich podpisom dostal a ktorý si najviac cením?

Bolo to na vysokej škole. Prečítal som si v novinách, že Východoslovenské múzeum robí sedenie s futbalovými legendami. V tom čase som ešte nebol taký posadnutý dejinami futbalu, ale aj tak som bol zvedavý. Predsa len, Ján Popluhár bol pred nedávnom (v tom čase), vyhlásený ako futbalista storočia na Slovensku.

Neviem, či som dokonca neušiel z nejakého predmetu, aby som stihol udalosť. (Možno ani nie, ale chcem sa cítiť hrdinsky, preto som si to vymyslel a verím tomu.) Utekal som po Prešove, kde som študoval. Je vysoko pravdepodobné, že som šprintoval cez koľajnice a modlil sa, aby ma nechytili policajti. Nasadol som na Bus Karpaty a ešte som si ani neuvedomil, aká vzácna relikvia mi ostane v ruskaku.

Zo stanice som utekal do múzea a začala beseda. Tuším to bol február roku 2007, ale už si to fakt nepamätám presne. Sadol som si a počúval debatu o futbale. Viete, čo je na tých starých futbalistoch geniálne? Oni, keď o tom rozprávajú, akoby vytvárali tú istú atmosféru na futbalových štadiónoch, ktorá bola. Hneď som si spomenul na film Skalní v ofsajde a presne po tom stretnutí som si ho chcel pozrieť.

Na konci som vytiahol svoj zošit z ruksaku, usmial sa na všetkých troch a poprosil ich, či sa mi podpíšu. Keď si dobre pamätám, Anton Švajlen, chytil ten zošit do ruky, usmial sa a podpísal sa ako prvý. Jeho podpis je ten obrovský. Anton Urban sa na mňa usmial, podpísal sa a poďakoval. A ten tretí? Zo všetkých nevýrazný, úctivý a veľmi skromný, chytil pero do ruky a venoval mi svoj ďalší podpis.

Vtedy som ešte netušil, že mi ruksak vonia atmosférou troch futbalistov, ktoré písali dejiny československého futbalistu. Čo na tom, že jeden, ten najskromnejší mušketier, bol členom strieborných z Chille? Bol na ihrisku v tom zápase, keď Masopust otvoril finálové skóre proti Brazíii, ktorá v tom čase mal zrejme najsilnejšie mužstvo, aké existovalo.

Ktorého si najviac cením?

Na to sa nedá odpovedať jedným menom. Všetci boli legendami a každý z nich ukázal vo futbale to, čo si ľudia vážia na futbalistoch najviac. To, že hrajú pre ľudí a nechajú na štadióne srdce.

Začnime kapitánom strieborného mužstva v Tokiu. Anton Urban bol kapitánom futbalovej reprezentácii na letnej olympiáde v Tokiu. Písal sa rok 1964 a Československo malo v skupine Egypt, Južnú Kóreu a Brazíliu. Vyhrali sme nad Brazíliou a cestou do finále sme porazili Japonsko a Nemecko. Nad Maďarmi sme síce neuspeli, ale striebro na olympiáde bol veľkým úspechom.

Na tejto olympiáde chytal proti Južnej Kórei a proti Brazílii Anton Švajlen. Mňa osobne teší aj to, v akom klube chytal. Bol brankárom VSS Košice. Okrem toho ako vynikajúco chytal, počas svojej kariéry strelil 11 gólov. Zahrával penalty a viem si predstaviť jeho úsmev, keď strelil gól. Určite bol úplne rovnaký ako ten, ktorý venoval mne, keď som si vypýtal jeho podpis.

Najskomnejší z troch mušketierov bol hviezdou Slovanu Bratislava. Hrával tam v období, keď sa futbal v Československu zapísal do kroník nádhernými medailami. Na majstrovstvách Európy v roku 1960 sme získali tretie miesto a Ján Popluhár bol členom kádru.

V roku 1962 sme cestovali do Chille, keď futbalový svet zažíval krásne časy plné hviezd. Na predošlých majstrovstvách sveta oslávila Brazília svoj prvý titul. Ich hrdina, ktorý sa po záverečnom hvizde rozpkal, sa stal najslávnejším futbalistom všetkých čias. Na futbalové majstrovstvá sveta šla Brazíia aj s ním a našich chlapcoch čakala v skupine.

Čo sa týka Anglicka, tiež boli veľmi silní. Busbyho deti už vyzreli a do Liverpoolu prišiel koncom 50. rokov Bill Shankly, ktorý robil s mužstvom prvé krôčiky. To ešte nehovorím o londýnskych kladivároch a o osobnosti Bobbyho Moora, ktorý sa zlepšoval a zlepšoval.

Brazílci mali Pelého, Briti Bobbyho Charltona, Maďari už nemali Puskása, ale ich mužstvo bolo takisto silné. Čo Sovietsky Zväz a jeho brankár Lev Jašin? Lenže my sme mali Pluskala, Jelínka, Kadrabu, Štibrányiho, Masopusta, Kvašňáka, v bránke Schrojfa a obrancu, ktorého nám mohla aj Brazília závidieť. Dostali sme sa do finále a skončili strieborní.

Celý svet jeho a Masopusta prirovnali k hviezdami svojej doby. Spomeňme Puskása, di Stéfana a Leva Jašina. On prispel Českolovensku k úspechu a myslím si, že zaslúžene ho uznávali.

Ťažko označiť koho mám najradšej z troch spomínaných. Každého inak. Mňa teší, že môj zošit vonia 3 medailami a obrovskou drinou.

Som zvedavý, čo objavím v zošitoch zo školy alebo odniakiaľ. Je skvelé, že sa usporiadúvajú podobné akcie, ktoré v človeku zanechajú nádherné dojmy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

ŠPORT

Froome mal počas Vuelty pozitívny dopingový test

Brit je štvornásobným víťazom Tour de France.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.


Už ste čítali?