reklama

Rok 1996 a Liverpool

Nemal som ani 10 rokov a v televízii vysielali majstovstvá Európy vo futbale. Anglicko 1996. Presne tie majstrovstvá Európy, ktoré mi dali mnoh sĺz, ale aj niekoho iného.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Finále. Nedeľa večer a rozhodca odpískal 11ku proti Nemcom. Chvel som sa strachom a radšej som ani nechcel vidieť, kto pôjde kopať a ako to dopadne. Loptu si postavil Patrik Berger a vystrelil. Gól!!! Kričal som tak hlasno, že som zobudil susedu, ktorej som neraz zafarbil vlasy atramentom.

Škoda, že potom Bierhoff urobil zo splneného sna obrovský plač. O finále písať nebudem, pretože spomínaný turnaj mi dal aj niekoho iného.

Keď sa odohrával turnaj, my sme hrali futbal na ulici vonku. Nebudem tu opisovať všetky mená, ale to jedno je výnimočné. Ten, čo stále hádzal loptu z balkóna. Potom prišiel a nechal na ihrisku dušu. Nie je dôležité o kom píšem, koniec koncov, on sa v tom nájde a snáď sa aj zasmeje. Myslím, že nie som jediný, kto má kamaráta, s ktorým sa učil hrať futbal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrávali sme na ihrisku futbal a vymysleli si tímy. Boli to naše majstrovstvá Európy a raz sme boli Francúzskom, inokedy Anglickom. Takisto sme si obliekli aj farby Nemecka, Holandska, Talianska a Chorvátska. Všetci v tom čase chceli byť Davorom Šukerom a ja vraj Tonym Adamosom. Ja sa priznám, že som nechcel byť Tonym Adamsom. Resp. ani neviem, či som nim chcel byť. V deviatich rokoch si človek málokedy pamätá mená futbalistov. Vedel som však, že ma zaujali prihrávky toho kučeravého mladíka, ktorý hral vraj v Liverpoole.

Briti však nepostúpili do finále a ja som to ani nevnímal. V tom čase som o futbale nevedel nič, len to, kde býva Laco Molnár.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O pár rokov som sa dostal k poliam na Anfield Road. Neviem proti komu hrali, ale zaujal ma Robie Fowler. Hlavne preto, že v tom čase pre mňa kopnúť ľavou nohou do lopty bolo dosť bolestivé. Napriahol som ako Cézar v Benjaminovi a namiesto orlej strely som bol rád, keď som trafil loptu. Veru, ľavačku som mal ešte nepobozkanú.

Okrem Robieho Fowlera (a neskôr Michaela Owena) ma opäť zaujal mladík s tými brčkavými vlasmi. Začal som sa na Liverpool pozerať častejšie a ten klub sa pre mňa stal viac a viac dôležitým. Prepdokladám, že nemusím písať, kto bol ten brčkavý futbalista. Bol to Steve McManaman. Vždy som mal rád záložníkov, ktorí tvorili hru. Sú to pre mňa kormidelníci na pirátskej lodi, ktorí bojuju na mori a udávajú tempo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Steve McManaman sa stal pre mňa kormidelník pirátskej lodi. Vedel si podržať loptu, odcentrovať a aj vystreliť. Prežíval som zápasy s ním, aj keď som si vymyslel svoje pravidlá. Časom ho nahradil iný kormidelník. Bol to Steven Gerrard, ktorý do Liverpoolu priniesol svetlušky. Predstavte si, že sa plavíte v noci na mori. O ničom neviete, bojíte sa noci, búrky. Zrazu príde niekto ako Steven Gerrard a zavelí do útoku. Odrazu vidíte, čo je pred vami, loď je osvetlená svetluškami a cítite, že prídete tam, kam potrebujete, v poriadku.

Prečo som teda fanúšikom Liverpoolu? Pretože som vďaka hráčom ako boli Steve McManaman a Steven Gerrad objavil tú nádherú cestu ako sa stať kormidelníkom. Vďaka ním dvom som objavil obrovský koráb hráčov Liverpoolu. Nebyť nich, nikdy sa nehrabem v starej histórii klubu a neobjavujem mená ako Kenny Dalglish, Steve Heighway, Ian Rush, legendárny tréner Bill Shankly a mnoho, mnoho iných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PS: Čítam teraz príbeh o Stevenovi Gerrardovi a trochu vám z neho prečítam. Opisuje svoje sklamanie z Majstrovstiev sveta v roku 1990, keď Anglicko vypadlo na penalty s Nemcami.

„Mal som vtedy desať rokov a dodnes cítim tú hrču v krku, keď Gazza dostal žltú kartu, lebo vedel, že nebude môcť nastúpiť v prípadnom finálovom zápase. K tomu však napokon ani nedošlo, lebo Stuard Pearce a Chris Waddle nepremenili jedenástky v penaltovom rozstrele a Anglicko sa muselo uspokojiť len so zápasom o tretie miesto. To bola rana pre celý náš Huyton, ako aj pre celú našu krajinu.

Na ulici som však prežíval extatické konce. Malý Stevie Gerrard bol vždy o krok ďalej než jeho reprezentačný hrdina Gazza a vždy sa prebojoval do finále majstrovstiev sveta, v ktorom vsietil gól, ako bol ten medzi popolnicami na našej ulici.“ (Gerrard, 2016, s. 94-95)

Bibliografický odkaz:

GERRARD, S. Môj príbeh. Bratislava : Timy Partners, 2016. 444 s. ISBN 978-80-89311-80-4.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu