Bol to studený svet a on mal svoju ochranu. Vyťal stromy a postupne staval izby. V každej izbe prespal, aby vedel, kde sa mu spí najlepšie a ktorú izbu využije ako špajzu. V izbe si všeličo ukladal. Nevedel sa orientovať ako do mesta, poznal len cestu kolo domu.
Blízko mal rybník a lúku. Sušil ryby a bylinky. Na ohni sa naučil pripravovať ryby, ktoré posypal bylinkami. Niektoré bylinky zalial horúcou vodou a nechával ich v izbách. Pretože voňali. Neodolal, ochutnal a postupne sa učil, ktorú bylinku na čo použije.
Neskôr zistil, že v okolí sú včely a on si spomenul na to, že ho kedysi učili byť brtníkom. Mal už úľ, kde ich choval. Medom si zalieval bylinkový čaj a vosk využíval na to, aby oheň osviecoval izby.
Jedného dňa sa mu zatúlal k rybníku kôň. Skamarátili sa a spoločne začali cestovať po lese. Videli stopy divakov, občas aj medvede a preto rýchlo utekali. Raz došli do mesta, kde miestny kováč hľadal pomocníka. Keďže náš hrdina to vedel s ohňom, veľmi rýchlo sa to naučil.
S kováčom sa skamarátil a podaroval mu lesné bylinky, o ktorých kováč nikdy nepočul. Jedného dňa sa ho spýtal odkiaľ pochádza. Zalieval si horúci čaj a povedal mu, že z lesa.
Postavili spolu voz, ktorý ťahal kôň. Postupne zveľaďovali dom v lese. Kováč mu do voza pridal kúsok osoleného údeného alebo sud kyslej kapusty. Chlap z lesa mu nosil med, všelijaké bylinky a ulovené ryby.
Prišla však zima a tie bývajú v tmavých lesoch kruté. Kováč sa odvážil a navštívil svojho priateľa. Zohriali sa voňavým čajom, kúskom chleba a krkovičkou. Dohodli sa, že zimu prežijú spolu v meste. Chladné, tmavé lesy sú kruté a nikdy nevie, kto príde.
Obaja si vzali mnoho byliniek, orechov, malín, rýb a medu. Chlap z lesa si do voza vzal všetky nástroje a celú cestu sa pozeral na svoj dom zo zoťatých stromov.
Prišli do mesta, kde začuli ako cinká nejeden krígeľ. Kováč sa tešil, že jeho priateľ neumrie od zimy. Bola tam slávnosť, kde sa objavili všetci. Obuvník, obchodník, krčmárky, miestny učiteľ, farár a všetci ľudia. Bolo tam aj jedno copaté žieňa, ktoré sa hanbilo za svoje úsmevy.
Spoznala bylinky a med. Obaja sa spolu učili v miestnej škole a učiteľ ich občas sám nechával. Šteklila ho pohľadmi a rozprávala čokoľvek, aby ju počúval.
Prešla zima a náš priateľ, ktorý sa kedysi v lese stratil, sa do svojho domcu už nevrátil. Ja si myslím, že svojej drahej polovičke rozprával o tom veľkom dome. Trošku si vymymslel a dal to na papier. Kto to bol? Podľa mňa Trygve Gulbranssen.