reklama

Steven Gerrard: Môj príbeh

“Počuj, Paolo, buď kamoš, ty si ten pohár vyhral už štyrikrát. Daj nám šancu, prosím...nechaj ma to tentoraz zodvihnúť.” (Gerrard, 2015, s. 425)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečítal som si autobiografiu Stevena Gerrarda. Dôvodov bolo niekoľko. Je to futbalista, ktorý celý futbalový život prežil v klube svojho rodného mesta (až na sezónu v MLS, ale to bolo až po rozlúčke s Liverpoolom). Mal neuveriteľný cit pre prihrávku, rozmýšľal hlavou a vedel, kedy loptu podržať, kedy prihrať a kedy vystreliť. Hlavný dôvod prečo som si knihu prečítal je ten, že som chcel lepšie spoznať kapitána futbalového klubu, ku ktorému ma dotiahol Steve McManaman.

Keď sa tak pozerám na fanúšikov The Reds ako spievajú „You never walk alone“, po prečítaní tejto knihy, myslím na Gerrarda ako sa asi cítil pri príchode na ihrisku. Musel sa chvieť a behali mu pri tej pesničke zimomriavky po celom tele. Zažívam niečo podobné, pretože som takisto fanúšikom toho červeného klubu od rieky Mersey, kam sa zatúlalo aj moje futbalové srdce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vychádzajú hráči na ihrisko a každý z nich sa dotkne tabule „This is Anfield“. Bol to Bill Shankly, ktorý oživil ducha Liverpoolu. Nielenže klub vytiahol z druhej ligy a po jeho nástupe sa začal plniť každému fanúšikovi nejeden sen. On vytvoril z The Reds obrovskú rodinu a jeho duch dodnes blúdi po Anfielde a dáva pozor na Liverpool. Bol to on, ktorý vytvoril ten zvyk, aby sa hráči dotýkali spomínanej tabule.

Osobnosť Stevena Gerrarda prináša určitý druh symboliky. Pretože on je ešte z tej generácie futbalistov, ktoré dostali staré zablatené kopačky od Billa Shanklyho. Predsa len, Gerrard hral s osobnosťami, akými boli Steve McManaman, Robie Fowler a pamätá si aj na takého kapitána, akým bol Jamie Redknap.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším dôvodom, prečo by som Gerrarda zaradil ešte do rastúcej generácie Billa Shanklyho je fakt, že Gerrarda trénoval jeden čas futbalista, ktorý bol najobľúbenejší za čias jeho otca. Kenny Dalglish bol špičkový futbalista s číslom 7, ale trénovali ho Joe Fegan a Bob Paisley. Posledne menovaní gentlemani sedávali s Billom Shanklym v miestnosti The Boot Room a pri popíjaní whisky a fajčení cigár debatovali o futbale.

Keď sa zamyslím nad autobiografiou, teším sa, že som ju prečítal. Podľa mňa by si ju mal prečítať každý fanúšik červeného liverpoolského klubu. Pokiaľ by som mal symbolizovať Stevena Gerrarda jedným slovom, povedal by som, že je to drina. Vždy tvrdo pracoval. Nielen na tej futbalovej stránke, ale aj na ľudskej stránke. Nebol obyčajným kapitánom, ktorého práca končí, keď sa ide po zápase osprchovať. Poznal každého chlapca v mužstve a snažil sa byť jeho oporou nielen na ihrisku, keď ho sfaulovali a rozhodca sa tváril, že to nevidel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kniha je obrovská, hrubá a dozviete sa v nej mnoho informácii. Z kompozičného hľadiska nejde o úplnú autobiografiu, kde autor popisuje detstvo, potom svoje začiatky v klube, až po koniec. Kniha začína pocitmi po pokĺznutí.

Dohral sa zápas s Chelsea a Steven Gerrard plače v aute. Nevie sa zmieriť s chybou, ktorú urobil a je na seba až príliš tvrdý a prísny. „Osud majstovského titulu mali teraz v rukách hráči Manchestru City a tí to určite nepustia. Nijaký zázrak z Istanbulu – teda zopakovanie finále Ligy majstrov z roku 2005, keď sme po prvým polčase prehrávali 0:3 s klubom AC Miláno, majstrom defenzívy, no aj tak sme sa dokázali pozviechať a napokon vyhrať na penalty – sa už konať nebude.“ (Gerrard, 2015, s. 11)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na celej knihe sa mi páčilo to, že Gerrard bol taký istý, akého som si pamätal. Vedel si priznať chyby, prehry, sklamania. Futbalista sa často vracia na rodnú ulicu, kde hral s kamarátmi futbal. Nikdy sa nezmenil, stále ostal tým mladým chlapcom. Chlapcom s Ironside Road, ktorý neznášal krivdy a mal tvrdú strelu.

Samozrejme, že futbal je plný gólov, radosti a splnených túžob, no nájdeme v ňom aj mnoho zranení, potu, krívd, prehier, nenanplnených snov, vylúčení, faulov. Ten pocit, keď robíte všetko preto, aby ste dosiahli vysnívaný titul a príde jedno pokĺznutie a žiaden titul sa konať nebude. Myslím si, že nie som jediný fanúšik klubu, ktorého tá sezóna mrzí. Pretože pokiaľ si niekto zaslúžil vyhrať titul, tak jednodznačne Stevie.

Aké bolo detstvo a dospievanie Stevena Gerrarda? Chlapec s Ironside Road chodieval do školy a miloval kopanie do lopty. Časom sa dostal do akadémie Liverpoolu. Veľmi rád na ňu spomína.

„Spomienky na moje najšťastnejšie dni futbalistu sú stále živé. Pochádzajú z roku 1996 a sú teda staré takmer polovicu môjho života. Mal som šestnásť rokov a za sebou prvý z dvoch učňovských rokov v mládežnickom tréningovom centre v Melwoode. Vytieral som podlahu, čistil kopačky, dofukoval lopty a medzitým som hral, hral a hral futbal.“ (Gerrard, 2015, s. 24)

Pri čítaní spomienok som sa rehnil. Nerehnil som sa sám, ale neprezradím vám na čom sa mladý Stevie rehnil s kamarátmi. Prezradím vám, že jeden z kamarátov, s ktorým dostávali záchvaty smiechu, bol Michael Owen. Keď si to prečítate, spomeňte si na Owenove sólo z roku 1998.

Čo bolo pre rast Stevena Gerrarda dôležité, je podľa mňa aj fakt, že on prechádzal a vyvíjal sa pod skutočnými liverpoolskými legendami. „Ako futbalistu ma vyformulovali traja tréneri: Steve Heighway, legendárny hráč Liverpoolu, Dave Shannon a Hugh McAuley. To oni mi ukázali, čo je Liverpool, a oni mi na akadémii vštiepili presvedčenie, že sa stanem profesionálnym futbalistom.“ (Gerrard, 2015, s. 27)

V roku 1998 sa prvýkrát Gerard objavil v A mužstve Liverpool FC. Ja osobne si jeho debut nepamätám. V tom čase som si pamätal najmä Robieho Fowlera a Michaela Owena. Častajšie sa však na obrazovkách začal objavovať chlapec, ktorý vedel čítať loptu. Dával im nádherné lopty a keď vystrelil, zapamätal si ho nejeden fotoreportér.

Vyrástol som s ním. Všimol som si ho ako mladého (snáď 19, 20 ročného) chlapca, ktorý sa objavil v tom magickom finále proti Deportivu Alavés (Ja som mal v tom čase 15-16 rokov). Rástol a vyvíjal sa. Ani neviem ako a už bol kapitán.

V knihe sa s veľkou úctou vyjadruje o futbalistoch, proti ktorým hral. Chválil Pirla, Kakú, Maldiniho, Rivalda, Henryho, Beckhama, ba aj mestského rivala Rooneyho a mnoho, mnoho iných. O Ronaldovi sa diplomaticky vyjadril, že je sebec, ktorý chce hrať len na seba a tvári sa, že nikoho na ihrisku nepotrebuje.

Pochopiteľne, všíma si aj spoluhráčov a o mnohých hovorí s rešpektom a uznaním. Spomeniem Martina Škrteľa a Vladimíra Šmicera. Aj oni tvoria históriu Liverpoolu a úplne zaslúžene im patrí rešpekt od kapitána.

V knihe sa dozvieme o mnohých úspechoch Stevena Gerrarda. Detailne popisuje všakovaké víťazstva proti súperom, ba aj to ako dvíhal nad hlavu pohár. O noci v Istanbule nenapíšem ani riadok. Vlastne len pár slov, čo im povedal Rafa Benitéz. „Pirlo nie je taký pohyblivý. Aj Seedorf je pomalý. Dokážete ich odstaviť. Berte im loptu. Cez nich prejdete. Neskláňajte hlavy. Hráte predsa za Liverpool. Nesklamte fanúšikov.“ (Gerrard, 2015, s. 426)

Ja si myslím, že pre celý Liverpool boli tieto slová obrovským nakopnutím a aj preto hrali v druhom polčase oveľa lepšie. Vlastne nielen preto. O riadok nižšie je týchto pár viet.

„A tých sme naozaj počuli. Aj do šatne prenikal ich spev. Nikdy nebudeš kráčať sám...“ (Gerrard, 2015, s. 426)

Pravdaže aj pádom a zraneniam sa venuje Steven Gerrard vo svojej knihe. Je to predovšetkým človek, ktorého pády bolia. Spomína, že tiež bojuje so svojim šimpanzom. (Keď sa niečo stane, človek má v sebe šimpanza, ktorý kŕmi našu negatívnu stránku a my musíme bojovať proti šimpanzovi a odplašiť ho.)

Tiež potreboval vypočuť, pomôcť, ba aj pocit, aby si uvedomil, aký je úspešný. O pokĺznutí proti Chelsea už písať nebudem. Avšak nielen to mrzelo liverpoolského kapitána. Musel bojovať s tým, keď odišli kľúčoví hráči. Rovnako ako aj fanúšikovia z iných tímov, keď celý kotol ospevoval jeho meno s hanlivým pomenovaním. Popisuje neraz ako to v ňom vrelo a ako im to splatí! Zatiaľ čo naň celý štadión hučal nadávky, on im strelil gól a to bol pre nich obrovský šok.

Pár kapitol venuje aj anglickej reprezentácii. Spomienka na futbalistov, s ktorými hrával a prezliekal sa v tej starej šatni vo Wembley: „V národnom drese Anglicka som debutoval 31. mája 2000, deň po mojich dvadsiatych narodeninách. Bolo to v zápase proti Ukrajine vo Wembley. Nemohol som uveriť, že som v spoločnej šatni s Tonym Adamsom a Alanom Shererom.“ (Gerrard, 2015, s. 97)

S Tonym Adamsom počas jeho debutu má ešte jednu spomienku, ktorú vám napíšem.

„Aj keď som bol ticho ako pena, zrazu mi Adams v tej starej šatni vo Wembley vrieskal rovno do tváre: „Si na to, kurva, pripravený?“

Krvi by sa vo mne nedorezal. V hrdle som mal sucho a tak som zo seba sotva vytisol po liverpoolsky: „Si, kurva, píš, že, som-““ (Gerrard, 2015, s. 98)

Okrem toho s kým v reprezentácii začínal, je tu ešte jeden dôvod, prečo si dobre spomína na svoje začiatku. V tom čase trénoval Anglicko Kevin Keegan.

Akých mal Steven Gerrard trénerov? O každom sa vyjadroval s úctou a pri každom mal pocit, že ho mnoho naučil. Najviac spomína na Gerrarda Houlliera, pretože mu dal šancu. Veľmi pekne spomína aj na Bendena Rodgersa, ktorý trénoval Liverpool v čase, keď Gerrard písal knihu. Vzťah s Rafom Benitézom bol zvláštny. Benitéz nemal emócie, resp. veľmi málo ich ukazoval. Uznanie prejavoval trochu inak.

„„Tých dvadsaťpäť už aj tak nedáš. Chýbaju ti dva góly.“

No a potom – niečo neuveriteľné – sa Rafa usmial.“ (Gerrard, 2015, s. 395)

V knihe je toho ešte oveľa viac. Píše o mnohých futbalistoch a spomína na príbehy s nimi. Veľmi zaujímavý je príbeh s Ryšiakom (J. A. Risse) a J. Dudekom v jednom bare, pretože pár futbalistov sa rozhodlo vystrájať. Spomína často na kamarátov z detstva, na rodičov, brata, na manželku a svoje deti. Píše o nich s obrovskou láskou. S futbalom a rodinou sa mu viaže aj jedna veľmi smutná spomienka. Tragická udalosť, ktorá sa udiala v Hillsborough. Vracia sa k tomu, ponúka čitateľovi svoj príbeh so spomínanou udalosťou.

Mohol by som pokračovať ešte ďalšími 20.timi stranami, ale priestor pre článok mi to nedovolí. (To skôr pri pive môžeme prebrať.) Mňa teší, že som si prečítal knihu o svojom obľúbenom futbalistovi. Je to úžasná cesta dobrodružstvom a bolo zaujímavé sledovať jeho cestu. Len jedna vec ma mrzí. Škoda, že poznám výsledky Liverpoolu. Pokiaľ by som nevedel o ich úspechoch a neúspechoch, oveľa intenzívnejšie by som to vnímal. (Ideálna kniha pre mladého chalana, ktorý si zaľúbil kopanie do koženej lopty.)

Ak hovoríme pri Manchestri United o Busbyho deťoch, tu by som použil výraz Shanklyho vnúčatá. Pevne verím, že starý Bill Shankly musí byť na svojho futbalového vnuka veľmi hrdý. (A nielen on.)

Knihu zoženiete prakticky kdekoľvek, dám ešte zopár odkazov. (Pre ľahké vyhľadávanie posielam ISBN číslo (to rovno pošlite do google): 978-80-89311-80-4.

PS: Venujem všetkým, ktorým futbalové srdce ušlo za rieku Mersey a obľúbilo si ten červený klub.

Bibliografický odkaz:

GERRARD S. Môj príbeh. Bratislava : Timy Partners, 2015. 444 s. ISBN 978-80-89311-80-4.

Obrázok: https://www.martinus.sk/?uItem=257019

Poster: http://www.famouspopart.net/sportsman/214-steven-gerrard-cut-my-vein-popart-.html

Odkazy:

Klubová hymna: https://www.youtube.com/watch?v=a9sFd3Ennhs

Kniha na martinuse SK : https://goo.gl/RxtTmD (pokiaľ si to kúpite cez tento odkaz, podporíte ma)

Kniha na martinuse CZ: https://goo.gl/orxBSZ (pokiaľ si to kúpite cez tento odkaz, podporíte ma)

Steven Gerrard na wiki: https://en.wikipedia.org/wiki/Steven_Gerrard

Zoznam manažérov v Liverpoole: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Liverpool_F.C._managers

Bill Shankly: https://www.o2tvsport.cz/fotbal/milniky-anglickeho-fotbalu-v-bill-shankly-genius-z-kopackarny-1959-1974/

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu