reklama

O chlapcovi, ktorý trochu upravil Vianočnú koledu

Pozerám sa z okna vidím ako sa dymí z komínu. Vzduch je studený, mrazivý a dym tancuje nad komínom. Pripomína mi to staré časy Poštovej ulice a jeden príbeh.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jedného dňa v Košiciach snežilo. Ulice boli posypané snehom a stromy žiarili. Je pravda, že v tom čase si človek div nerozbil ústa šmykom na snehu, ale aj tak sa ráno do práce išlo nádherne. Sneh pripomína všakovaké huncútstva, pajedníctva, kadejaké lotroviny a ja sa neraz usmejem, čo všetko som so snehom zažil.

Náš hlavný hrdina sa postupne terigal po Košiciach do práce. V jednej ruke mal chleba vo vajci a v druhej dymiacu kávu. Mastné ruky si veľmi rád dotyčný pán utieral do vlasov a pre mnohé oči bol neuveriteľným zdrojom zlepšenia nálady.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prišiel do práce a sledoval z okna ako nádherne sneží. Budovy po meste mu v tom čase prišli ako strihy ženských sukní, obe šteklili jeho fantáziu.

Bol to typický piatok pred Vianocami. Chcel byť čo najdlhšie v práci, aby si mohol dopriať pár dní pred Vianocami voľno. Jeho šéf bol mierumilovný pán, ktorý pripomínal Kalmána Mikszátha. Pupkatý deduško, čo miloval štipľavý perkelt a pitie piva. On bol schopný vypiť korbeľ piva dvoma hltmi. Večne sa smial, občas našiel stratenú náušnicu a aj nášmu hlavnému hrdinovi povedal. „Nebojte sa, pokojne si vezmite voľno, chlapče. Nie som predsa Ebenezer Scrooge, aby som vám nedoprial radosti.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne sa pozeral na svoje hodiny a na flanelovú košeľu. Pár dní dozadu bol s kolegami posedieť na dúšok vína a stala sa mu taká nehoda. Nie, neprepil všetky vlaky do Budějovic, on po niekoľkých kalichoch mal obrovskú silu. Vytrhol si gombík a ani nevedel ako sa mu táto udalosť podarila neraz zopakovať.

Pri pohľade na flanelovú košeľu si spomenul na trnavskú medovinu a uštipačné oči, do ktorých sa večer bude pozerať.

Vonku snežilo ešte hustejšie a on sa pozrel na hodiny. Vonku bola už čierna tma, zatvoril kapuru a šiel sa prejsť po uliciach Košíc. Prirodzene, že podobne ako autor tohto článku, i on sa zamiloval do čara predvianočnej Poštovej ulici. Došiel na Hlavnú ulicu a tam zacítil lokše, langoše, živánsku, údené, klobásy, syrové dobroty a trnavskú medovinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tam ju uvidel ako sa napcháva lokšami.

Náš gentleman nemal pre dámu svojho srdca prichystanú kyticu, ale vo vrecku svojho kabátu mal prichystanú čokoládu. Bolo to veľmi rafinované. Pretože z kytice väčšinou nedostal nič, ale čokoládou, či inou sladkosťou ho veľmi rada ponúkla. Obzvlášť, keď ho ešte tou čokoládou kreslila po gambe. Však čo by bolo krajšie pre ňu, keby si tú svoju hnedookú paskudu pošpinila a povedala mu, že je ako dvojročný.

Ktovie ako sa spoznali, ale sympatické na tom príbehu je, akí boli obaja spontánni a štekliaci. Jedného dňa šli spoločne do múzea, kde sa vystrojili ako na vohľady. On si zobral najlepšiu košeľu a kravatu. (Rád by som napísal, že najlepšiu, ale vzal si takú, ktorú mal zaviazanú.) Ona si vzala veľmi elegantné kvetinové šaty. Došli k bráne múzea a zistili, že je zatvorené. Jej prvé slová boli. „Do rici!“ a jeho zasa „Kúpme si šalát a rožky a poďme do parku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obaja stali na vianočných trhoch v Košiciach, kde poletoval sneh, svietili lucerny a voňala im medovina. Lokše s pečienkami rozvoniavali po celej Hlavnej ulici a ľuďom sa rozsvecovali úsmevy. Viete, čo je na Košiciach najkrajšie? Hlavná ulica. Stačí, že sa prejdete po Hlavnej a už stretnete nejakého kamaráta. To čaro záhradiek, keď vás kamaráti volajú na pivo, sa ani zďaleka nedá porovnať s trhmi na Hlavnej ulici. Pred Vianocami je to oveľa intenzívnejšie. Prídete na trhy, stretnete známych, pozrozprávate sa o všeličom a je vám krásne.

V ten večer sa dialo to isté. Obaja naši zamilovaní sa na seba usmievali pri zvonení zvončekov a jedení lokše. Predvianočná atmosféra bola magická, pokiaľ neprišiel Braňo Mojsej so svojimi hitmi.

Držali sa za ruku a stretli tak malé deti, čo robia cirkus. Boli to deti ich susedov. Niečo zlé sa stalo v tejto spoločnosti. Dospelí nevyrástli k zodpovednosti a namiesto toho sa veľmi radi predvádzali sťažovaním. Vkuse plakali, že idú Vianoce a, že Vianoce sú zlé, pretože každý sa ide zblázniť.

„To sa vôbec netešíte na Vianoce?“ opýtala sa.

„Počas Vianoc sa minie veľmi veľa peňazí. Vôbec to nie je pekný sviatok! Len sa každý predvádza, aby mu susedia závideli.“ začali deti a už ich nebolo.

Držali sa za ruky a kráčali po Komenského ulici. Bol tichý a fúkal mu vietor pod košeľu. Pretože si musí trhať gombíky. On mal zajímavé spôsoby, keď sa dostal do súťaže ruka proti poháriku. Raz vyhadzoval grilované kurčatá susedom na strechu, inokedy si trhal gombíky, potom chcel niektorých ľudí prihlasovať na vysoké školy a čo ja viem, čo iné. Ešte šťastie, že s takým človekom nemusím žiť, asi by som sa zbláznil.

Došli domov a keď zaspávali, boli smutní.

„Dlho sme nepozerali Sváka Ragana.“ povedala mu. Chcela odľahčiť to všetko.

„Ako buchne paprikou koňovi po rici, čo?“ smial sa.

„Občas si predstavujem, že by som ti to urobila.“ začala podpichovať.

„Mala by si sa naučiť vymýšľať. Že občas!“ rehotal sa.

Zasmiali sa a už pomaly driemali.

„Je to inak čudné. Vianoce vždy prinášali akýsi zázrak. Ani my sme toho nemali veľa, ale vždy sme sa na Vianoce tešili. Už len na to, že budeme vystrájať, prejedať sa tak. Nech bolo, ako bolo, vždy sme sa tešili na Vianoce.“ povedal jej.

„No práve. Tiež som si veľmi neužila detstvo, ale Vianoce predstavovali akýsi kúsok vyčistenia sa od reality. Raz som zaspávala s knihou pod posteľou. Ale čo sa to deje, keď deti sa netešia na Vianoce?“ spýtala sa ho.

„To sú tie predvádzačky. Asi ako, keď stretneš nejakého superkamaráta, ktorý ti bude hovoriť, koľkými rozchodmi prešiel a aký je pripravený na život a ty si nula. Chce ti ukázať, že je niečo viac.“ Prezradil jej.

„Boží dar.“ povedala a zaspala.

Na druhý deň si už vzal košeľu so správnymi gombíkmi a nešli s kolegami do šenku. Obaja si dali klobásu a pivo. Usmievali sa na seba, držali sa za ruky a prechádzali sa po Hlavnej. Mali sa jednoducho radi. Pripomínali mi dvojicu Samwise Gamgee a Rose.

Opäť stretli deti, ktoré boli smutné. Na jednej strane sa tvárili, aké sú hrozné Vianoce, na druhej strane ich mrzel smiech naše dve paskudy.

„Poviem vám jeden príbeh. Keď som bol mladší, bol som presne taký ako vy. Nemal som rád Vianoce a veľmi často som vykrikoval, že Vianoce sú humbuk. Keď som videl vytešených ľudí, chcel som ich zmlátiť. Bolo to hrozné.

Jedného dňa mi však niekto zaklopal na dvere. Bola to ona.“ ukázal na ňu.

„Spoznal som niekoho, kto mi do môjho chladného života priniesol lásku, hrejivosť a akýsi pocit radosti v polovici decembra.“ Vytiahol jedno vydanie Vianočnej koledy a dal im ho.

„Aspoň to choďte odniesť do knižnice, keď si ho už nebudete chcieť prečítať.“ povedala im.

Ktovie, či to deťom pomohlo. Možno si prečítali starú Vianočnú koledu. Alebo si preložili slovo Scrooge do slovenčiny a pochopili, že Ebenezer nebol typický obchodník, ktorý sa staral len o to svoje. On bol držgrošom šťastia, nechcel sa s nikým oň deliť.

Ťažko povedať, čo deti urobili s knihou.

Čo sa týka našej dvojice, náš hlavný čavargoš dostal kopnutie do zadku.

„Takže ktorý z tych troch duchov som ja?“ smiala sa na neho. Tvárila sa prísne, ale v očiach jej to iskrilo dojatím.

„Prvýkrát, keď sa ma nepýtaš, že kedy si prestanem vymýšľať.“ usmial sa na ňu.

„Prečítaš mi aj orginálnu Vianočnú koledu?“ chcela rozprávku pred spaním.

„Netúžiš radšej po Svákovi Raganovi?“ Opýtal sa a už vyťahoval knihu brezovského nárečia.

„Po čom túžiš ty?“ pozrela sa na neho a bola zvedavá.

„Po treske a rožkoch. Ideálne jesť v parku. Vtedy, keď si mala červené šaty a šteklila si ma nimi, div som sa z toho nezadusil.“ zdôveril sa jej o svojich zdravotných problémoch.

„Však choď!“ nabádala ho.

„Je december!“ skríkol.

„Neboj sa, keď ťa tľapnem po zadku tou štipľavou paprikou, myslím, že ti zima nebude.“ poznamenala uštipačne a obaja začali naraz vetou. „Začnem tým, že Marley je mŕtvy.“

Obrázok: https://www.martinus.sk/?uItem=222076

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu