Môj drahý Antoine

Autor: Martin Šuraba | 25.12.2017 o 21:03 | (upravené 25.12.2017 o 21:10) Karma článku: 4,07 | Prečítané:  477x

„Vybudovať loď neznamená tkať plachty, kovať klince, študovať hviezdy, ale prebudiť lásku k mori, ktoré je jedno a v ktorého svetle už niet rozporov, ale len spoločenstvo lásky.“ (Antoine de Saint-Exupéry)

 

Môj drahý Antoine,

je to už nejaký ten rok, čo som Ti nepísal. Dostal som na Vianoce kalendár Malého princa od sestry. Moja sestra je úžasný človek, škoda, že ju nepoznal pán Kaplan, určite by o nej tvrdil, že je pervočídní hérdina. (Ja jej tak často hovorím.)

Ťažko tento rok hodnotiť. Nemôžem povedať, že bol zlý, veď sa udialo toľko nádherných vecí. Vrátil som sa k futbalu, zblížil sa s mnohými ľuďmi. Dalo by sa povedať, že aj s tými dvoma hastrošmi, čo chodíme hrať kvíz, som sa viac skamarátil.

Opäť som si začal načúvať hlasom Genia loci na rôznych miestach. Prišiel advent, a ja som napísal prvý blog vo vlaku, že sa teším domov a nikto o tom nevie. Nuž a prišli Vianoce.

Čím sú Vianoce v tomto roku iné? Dostal som kalendár Malého princa. Prečo mám rád Malého princa? Občas potrebujem ovečku, ktorá bude v krabici. Ďalším dôvodom je aj samotný príbeh Léona Wertha, ktorému bola kniha venovaná.

Léon Werth bol židovského pôvodu a počas druhej svetovej vojny sa skrýval pred nacistami vo Francúzsku. Veľmi potreboval, aby ho niečo potešilo.

Môj drahý Antoine, musím povedať, že si potešil obrovské množstvo ľudí vrátane mňa.

Mám rád Malého princa vďaka jednému dôvodu a ty veľmi dobre vieš ktorému. Si prvý spisovateľ, vďaka ktorému som pochopil to nádherné čaro bádania, hľadania a nájdenia. Iste mi dovolíš, aby som náš spoločný príbeh napísal aj vo svojom blogu.

Sám dobre vieš, že nie je dôležité, kedy som začal čítať Malého princa. Dôležitejšie je to, čo som kedysi začal študovať. Zapísal som sa na knihovníctvo a to som ešte netušil, aký nádherný svet ma čaká. Učili ma, že všade na svete sa hodnotia univerzity podľa toho, aké majú knižnice. (Štefan Kimlička.)

Vďaka tomu som objavil čaro univerzitnej knižnice. Pomaličky som sa začal dostávať k časopisom, knihám, ba aj iným zdrojom. Veľmi rád som sa hrabal v knižnom katalógu a hľadal čokoľvek, čo ma zaujalo.

Ja už si ani nepamätám ako, ale viem, že jedného dňa som z ruksaku vytiahol Zem ľudí a neskôr aj Nočný let. Pamätáš sa na ten bufet, kde sa piloti stretávali, pili kávu a rozprávali sa o celom svete? Ba aj na juhoamerické dievčatá, ktoré stroskotaného pilota očarili. Samozrejme, že sa na to pamätáš, veď si to napísal.

Začal som byť zvedavý, aký si bol, čo si robil a pochopiteľne aj na to, kde sa objavil Malý princ. Objavil som knihu Saint-Exupéry Archanděl a spisovatel. Otvoril som ju a opatrne som si začal čítať knihu. Tá kniha mi pripomína chuť pistáciovej zmrzliny. Obe sú také dobré, že si ich vychutnávam, prerože pažravo hltať, to by bola škoda.

Čítal som všeličo a po každej strane som sa usmieval. Túžil som vedieť, aké huncútstva si vystrájal v tom starom parku. Otáčal som knihy a spoznal sa s Consuelou. Nuž a potom som otvoril na stránku, kde bol pokreslený chlapec. Písalo sa tam, že v jednej New Yorskej kaviarni sa začala objavovať na stole stále iná tvár malého chlapca. Časom Malý princ získal túto podobu, ktorú poznáme my všetci.

Bol tam pripísaný aj príbeh o Léonovi Werthovi a mnoho ďalších vecí.

Milý Antoine, si prvý spisovateľ, pri ktorom som začal objavovať a hľadať informácie. Bolo mi potešením sa stať takým literárnym detektívom. Nielenže som vďaka tebe objavil ďalšie knihy, ale naučil si ma postaviť si loď.

Vieš, ako si písal v Citadele, o stavaní lode (ten výrok v úvode článku). Je to nádherná symbolika. Trošku mi pripomínaš G.B.Shawa s jeho „Keď sme sa naučili plávať v mori ako ryby a lietať po oblohe ako vtáky, naučme sa žiť na zemi ako ľudia.“ Obaja máte pravdu. Milujme svoje okolie, ktorého sme súčasťou.

Chvíľu som váhal, či sa ti priznať. Vieš, keď som si čítal v tej knihe (a niektorých ďalších) o tebe, naučil som sa niektoré finty ako vyhľadávať, čo si zaškrtávať a tak. O rok na to som písal bakalársku prácu o Karlovi Čapkovi. Tie finty, čo som sa naučil pri tebe, som použil aj pri Karlovi. Obaja ste moji duchovní otcovia.

To je môj príbeh s tebou. Som Ti veľmi vďačný, za to všetko, čo si ma naučil. Predtým ako ti tento list príde, poprosím Ťa ešte o jednu drobnosť. Viem, že si s Malým princom a pozeráte sa na nás z Asteroidu B612. Prečítajte si list spolu. Prajem Vám pekné Vianoce.

Opatruj sa, Antoine!

Pre Malého princa: Ako som písal, udialo sa toľko nádherných vecí. Jedna z najkrajších je to, že som Ťa opäť stretol, môj najmilší Malý princ. List má preto taký čudný tvar, pretože som Ti nakreslil ovečku. Snáď sa Ti bude páčiť.

PS: Komu to venujem?

Sestre, mamke, tatovi, slečne Veronike, uštipačnej diletantnke, Julke, Mirkovi, Erikovi, Barborke, Martuške K., Petrovi S. a všetkým učiteľom, ktorí mi ukázali čaro literatúry.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Matúša Krčmárika

Už je čas nechať Britov ísť

Zmeniť môžeme len to, ako sa budeme k sebe správať. A to sa buduje práve teraz, keď sa hovorí o rozchode.

DOMOV

Mimovládky sa ozývajú, že Bránik ich obral o peniaze

Známy bloger tvrdí, že ide o pomstu ľudí, ktorých si znepriatelil.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Málokto sa vie nedohodnúť ako Matovič

Mikloško pôjde opäť až do konca.


Už ste čítali?