reklama

Pouličný futbal

Rozbité koleno, pokopané nohy a zelené tričko od trávy. Hlavne, že bola fľaša s vodou a nafúkaná futbalová lopta. A tých spomienok, čo v nás ostalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ako malé paskudy sme vystrájali všakovako. Najviac nás bavil pouličný futbal. To boli skutočné futbalové výtržníctva. Naučili sme si nahrávať, ale aj preklínať všetkých bohov vo všetkých mytológiách.

Všetko začínalo hneď ráno, keď sme si vzali raňajky, vypili teplý čaj a vyrazili do ulíc. Hrávali sa poličné zápasy, v ktorých bolo viac nadávok ako je vo veľkom futbale. Všetci sme mali kopačky Romário, podpis Laca Molnára na ruke a na jedného sme kričali, aby vyhodil loptu. Pravdaže, loptu hodil z okna a o pár minút prišiel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nakreslili sme si na škôlku obrys brány a druhá bola preliezka. V našich srdciach sa odohrávala medziľudská dráma. Rozdelili sme sa a začali hrať. Koplo sa do lopty a behalo o dušu. Ten nahral tomu, on sám pred brankou a on netrafil. Potom chcel penaltu, pretože počas tej nahrávky, ktorá k nemu došla, bola určitá ruka.

Hádky sa udiali dosť často, pretože každého pohľad na danú situáciu bol nesmierne objektívny.

Pamätám si ako som urobil kľučku a šiel sám na bránku. Avšak futbalové ihrisko, ktoré sme si vytvorili, malo viac dier ako pole na zemiaky. Keď som sa rozbehol na bránku, stúpil som do jednej z dier a vytkol si členok. Rumázgal som ako divý a podaktorí by uznali aj faul na mňa. Nikto pri mne nebol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby ste pochopili, faul sa v pouličnom futbale označoval len v jednej situácii. Dotyčný musel ležať na zemi a nadávať všetkými nadávkami sveta. Vtedy sa to označovalo ako faul.

Čo góly? Tie boli najkrajšie, aké sme kedy dali. Teraz, keď hráme futbal a dáme gól, druhý deň naň zabudneme. V tom čase góly písali príbehy. Mali sme bránku povedzme medzeru medzi dvoma stromami. Cítil som sa ako Christo Stoičkov. Kopol som do loptu a ona sa od jedného stromu odrazila do druhého a ja som už oslavoval ako spomínaný bulharský reprezentant.

Keď sme hrali na bránku, ktorá bola nakreslená na stene škôlky, dosť často nastali sporné situácie. Nevedeli sme, či bol gól alebo žrď. Nasledovala penalta o pravdu. (Samozrejme až po búrlivých diskusiách brankára a obrany. Mamka nám hovorievala, vy šaleňaci.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hralo sa pochopiteľne aj na auty a rohy. Ja som raz chcel zachrániť aut, aby súper nevhadzoval. Dobehol som k obrúbniku, kde som si div neroztrepal papuľu a z posledných síl som kopol do lopty, aby nebol aut. Aut nebol, dal som si vlastný gól!

Prirodzene, že mnoho z nás lákalo kopnúť gól z rohu. Rozbehli sme sa a už sme kadekomu hovorili, že zavesíme do bránky. Všetci vieme aké to bolo.

Kto nevládal, išiel do brány. Tam sa vydýchal, prípadne vypil vodu všetkým svojim spoluhráčom a ukázal tímového ducha.

Keď sa niekto nahneval, odišiel. Horšie bolo, keď sa rozčertil ten hastroš, ktorý hodil loptu. Potom nasledovalo komando proti dotyčnému, kto nahneval loptodarcus.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hrali sme futbal a v televízii šlo Majstrovstvá Európy v roku 1996. Ja som bol Tony Adams. Tony Adams mal jeden nádherný výrok. „Hraj za meno, ktoré máš vpredu a ľudia si budú pamätať to, čo nosíš vzadu.“

My sme hrali síce za seba, ale zaspávali s pocitmi, že raz budeme hrať ako Tony Adams a ten kučeravý chlapec, ktorý hral na západe Anglicka.

Mali sme 10 rokov a na našom trávniku pri škôlke sme vyhrávali Majstrovstvá Európy. Okrem iného. Potom sme občas rozbili okno. Každý, kto rozbil okno, začal utekať maratónsky beh niekde na lúku, aby ho nikto nenašiel. Pretože vedel, že keby sa priznal, dostal by trest. Prežil by po papuli, ale to, že nemôže chodiť vonku.

Pripomína mi to malého Stevena Gerrarda. Steven Gerrard sa do mládežnickej akadémie dostal, keď mal 8 rokov. Preto nosil aj na drese číslo 8. V tom čase bol jeho trénerom Steve Heighway, slávna to legenda Liverpoolu. Jeden deň rodičia dali malému Steviemu pár libier, aby si šiel kúpiť do školy pastelky. Dopadlo to tak, že jeden z najslávnejších liverpoolských kapitánov šiel s kamarátmi do McDonaldu a tam sa napchávali kadejakými dobrotami. Čo ale s farbičkami? Rozhodli sa konať a prišli do miestneho papiernictva, kde ich chceli ukradnúť. Ibaže ich chytili a Steven sa dostavil domov. Očakával od otca po papuli. Mohlo sa stať niečo oveľa horšie. Otec mu pohrozil. „Čo si sa zbláznil? Vieš, čo by sa ti stalo, keby sa to dozvedel Stevie Heighway? Okamžite by si letel z akadémie a už by si nikdy v Liverpoole nehral futbal!“

My sme nekradli. Pretože, keď sme išli zomrieť smädom, išli sme domov a vysali umývadlo. Podaktorí potom napustili vodu do sáčkov a hádzali s balkóna na spoluhráčov. Iní zasa farbili susedám hlavu atramentom.

Ako sa trénovalo?

Najčastejšie sa trénovalo futbalom v byte. Obzvlášť, keď rodičia spali, my sme ich nežne zobudili. Niekedy sa stalo, že sme doniesli z futbalu domov zablatenú loptu. Na čerstvo bielu stenu, ktorá sa akurát natrela farbou, nebolo nič krajšie ako zakotúľaná lopta od blata.

Potom sme si chodili kopať o múr a hrali jednodotyk. Ďalšia obľúbená hra, ktorá sa volalo ako poľské hlavné mesto. Vďaka tomu sme si cvičili gólové šance a keď niekto netrafil bránku, šiel do brány.

Neskôr nás zaujali dievčenské sukne a prišli ďalšie zážitky. Napríklad, keď mi lietali tenisky po celom ihrisku. Hlavne, že sa baby smiali a v ich očiach som videl akúsi poklonu.

Viete, čo je na tom futbale najkrajšie? To, že sa nič nezmenilo. Stále chodíme hrať futbal, bavíme sa na tom a tiež si dávam vlastné góly z autu.

Také boli, sú a budú naše pouličné zápasy. Plno emócii, nejedna ľudská dráma. Ale občas výjde nahrávka, aké dával Pirlo alebo dá niekto taký gól, aké strieľal Filippo Inzaghi. (pokiaľ nebol v ofsajde.)

PS: https://www.jeunesfooteux.com/insolitefoot/Les-regles-du-foot-de-rue-_a1010.html

PPS: Napíšte mi do diskusii vaše obľúbené futbalové príbehy a dajte tip na nejakú knihu o futbale.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu