reklama

Sprievodca Košicami

Nebolo to tak dávno, keď som sa túlal Košicami. Kráčal som pri krčme U nového Janka a usmieval sa. Kedysi sme tam chodili šantiť, vystrájať, zlostiť a piť pivo. Zabočil som na Komenského ulicu a vybral sa do mesta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Ako som tak kráčal po Komenského ulici, prefrčalo za mnou niekoľko električiek. Vždy, keď sa v Košiciach prechádzam, myslím na tie isté veci, ľudí, úsmevy, priania, túžby a lásky. Myslím na Sándora Máraia, staré električky a na jablkovú štrúdľu.

Jablkovú štrúdľu som nejedol ani nepamätám. Predstavujem si starého električkára, ktorý uloží svoju električku do vozovne, vezme si svoju tašku, prehodí cez plece a túla sa mestom. Každý starý električkár musí mať vo svojej taške termosku s kávou, jablkovú štrúdľu a detektívku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vždy, keď sa túlam Košicami, predstavujem si takých ľudí. Nie, že by to bolo pravidlom, aby šoféri električiek jedli štrúdľu, zapíjali ju kávou a čítali si detektívky. Ono to súvisi opäť so Sándorom. Keď som čítal Košickú pochôdzku, on v nej písal o revízoroch a konduktoroch. Spomínal, že si ich predstavuje nejako takto. Ja som si tú predstavu trochu upravil.

Moje najmilšie mesto plné spomienok a snov. Vždy, keď píšem o Košiciach, začnem o 19. storočí. Aké je to mesto plné Genia Loci z toho obdobia. Kaviarne, klobúky, šaty, sukne. Vône koláčov, štipľavých cesnakových langošov, či chuť dymu z bublajúceho perkeltu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale Genius Loci mesta nie je z 19. storočia. Pokúsim sa vás zoznámiť so svojim Geniom Loci.

Poďme si spraviť sprievodcu mestom! Začnime malým Tescom. Na budove nie je nič výnimočné, ale tých huncútstiev, čo sme tu vystrojili. Od kupovania darčekov, cez kvetinárstvo až po ujov, čo predávali Večerník.

Mimochodom Košický večer, to nie sú obyčajné noviny. To bol svojho času akési kŕmenie duševnej potravy každého Košičana. Stalo to 6 korún a ja som si najradšej čítal o Jirkovi Bicekovi, Stanovi Jasečkovi, Igorovi Libovi, ale aj o Lacovi Molnárovi, Vladovi Janočkovi a jedného dňa aj o Pavlovi Nedvědovi. Prihláste sa, koľko z vás má dodnes staré Večerníky poschovávane na WC alebo v pivnici!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď vyjdete z Tesca a vydáte sa doľava smerom k Dómu, narazíte na ďalšiu pamiatku. Reštaurácia Veverička. Ktovie, či to ešte funguje, lebo to už bolo snáď všetko. Reštaurácia, kde mali syr a hranolky. Potom tam predávali šaty, takisto tam boli potraviny a ktovie, čo tam teraz je a bude. Inak to bola vzácna reštaurácia. Kebyže teraz mám ísť niekde s mojou najdrahšou, pôjdem tam. Budem jej tam rozprávať celý svoj príbeh, čo kde a podobne.

Oproti tej reštaurácii sa nachádza technické múzeum. Tu som na vlastné oči videl Faradayovu klietku, ale veľmi som jej nevenoval pozornosť. Skôr ma upútala jedna spolužiačka. Vždy, keď som sa na ňu pozrel, rehotala sa. Najhoršie na tom bolo, že ma to bavilo viac ako Faradayova klietka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme ďalej mestom.

V strede je potok, v ktorom som sa nikdy nekúpal. Ani som si tam nenamočil nohy. Ale jedného dňa v Košiciach strašne snežilo. Samá fujavica a my sme vyšli z krčmy. Neviem, kde sme boli a čo sme to pili za palenô, ale guľovali sme sa. Obdarený a posilnený istým životabudičom sme po sebe hádzali gule na Hlavnej ulici. Švihácki mládenci sa rozhodli postaviť guľu obrovskú, tú chceli dvihnúť nad seba a hodiť na druhých. Guľu vyrobili a dvaja sa rozhodli ju dvihnúť. Ibaže tá ich prevážila a obaja padli na gambu. Dalo by sa povedať, že v mieste, kde teraz tečie potok, ja som sa vyváľal tak, že som si roztrhal nohavice. Cestu nočným spojom som si užil. Podaktorí na mňa ukazovali prstom a smiali sa. Neviem, či som bol taký príťažlivý alebo som pre nich predstavoval nový obličaj, ktorý by slúžil strašiakovi do kapusty. (maku)

Veľká Aida na Hlavnej ulici skrýva samé príbehy. Chodili sme tam počas strednej školy. Ale dlho som tam nebol.

Oproti Aide je podchod na Poštovú ulicu. Poštová ulica v Košiciach začiakom decembra má nádhernú atmosféru. Zamrznutá Poštová ulica, zatúlaný, ufúľaný Martin, ktorý sa pošmykne a roztrepe gambu. Veru, niet nič krajšie pred Vianocami ako práve toto.

Na konci tejto ulice sa nachádza stará, ošarpaná budova. Tam bola najkrajšia cukráreň na svete. Mali tam banány v čokoláde so šľahačkou, zmrzliny od výmyslu sveta a starého zmrzlinára, ktorý rozprával príbehy. Ešte tam v červenej flanelovej košeli chodieval autor tohto článku a očumoval všetko, čo malo vo vlasoch mašľu. Veru, mladý gentleman vedel ako zaujať. Zadžabané ústa od čokolády, rozgajdaná košeľa a úprimný, hravý a prenikavý smiech. Vlastne, vôbec som sa nezmenil. Dodnes milujem starú Aidu na Poštovej ulici.

Keď sa vrátime späť na Hlavnú ulicu a pôjdeme k Dómu sv. Alžbety, pred divadlom je jeden park, v ktorom sa nachádza fontána so znameniami. Spomínaný park je pre mňa akousi nekonečnou studnicou detských šibalstiev. Existuje snáď niekto, kto sa v tom párku ako malý hastroš neokúpal? Ja nie, pretože mamka vždy odhalila moje nápady. Musím to napraviť! Ešte som nepovedal posledné slovo.

Fontána znamení má nekonečné čaro špliechania, skákania a iných šibalstiev. Aj teraz tam chodím vystrájať lotroviny, len o nich nikomu nehovorím.

Divadlo v Košiciach má nádherné čaro. Tu som prvýkrát videl Charleyho tetu a do hry som sa zamiloval. V Prahe je jedno nemenované divadlo, ktoré Charleyho tetu hrá. Inak naše divadlo je nádherné so všetkým, čo k tomu patrí. (Malá scéna ma tiež svoje čaro.) Ono to nie je len divadlo. Tu som sa naučil nosiť košele a usmievať sa na tie sukňové stvorenia, ktoré cítili v mojich očiach akýsi nádych výmyslu.

Ďalej sa nachádza park, kde je spievajúca fontána. Spievajúca fontána má akýsi letný nádych romantiky. A tie lavičky pri parku, tie sa musia zažiť!

Čo Dóm sv. Alžbety? Chrám, ktorý ma vlastné legedny a aj pre mňa vlastné príbehy. To neuveriteľné ticho a pokoj, ktoré človeka lieči už od 13. storočia. Zavrime oči a na chvíľku sa opantajme tichom! Dnešného sprievodcu by som uzavrel. Nabudúce si spravíme košického sprievodcu chrámom a zatúlame sa ďalej.

Poďme sa niekam najesť! Dal by som si šúľance s makom, poliate maslom a posypané cukrom. Ja si pri nich budem čítať Tajný denník Hendrika Groena. Napíšte mi, čo budete čítať vy.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu