reklama

Sprievodca Košicami II

Je to miesto, kde som vystrájal. Díval sa na svätých a prihováral s sochám. Je tam ticho a chladno a kopec tajomstiev medzi stenami. Vždy sa v Dóme sv. Alžbety cítim bezpečne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Minule sme skončili pri Spievajúcej fontáne, Urbanovej veži a Dóme sv. Alžbety.

Ako malý chlapec som sa túžil okúpať v spievajúcej fontáne a pozerať sa na Urbanovu vežu a Dóm sv. Alžbety. Vždy odhalili moje lapajstvá a ja som ostal smutný. Smutné, usmolené dieťa s brčkavými vlasmi a hrejivým šibalstvom v očiach, najmä, keď bola v blízkosti dáma.

Viete, čo je na Spievajúcej fontáne najkrajšie? Iste, sedieť s dievčaťom na lavičke, hladkať ju po vlasoch a vymýšľať si o tom, že vás pohrýzli netopiere pod oko. (Priznať sa, že ste sa porezali pri holení je neprípustné. Nepýtajte sa ma ako sa mi to podarilo. Včera to schytal nos.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale čo je najkrajšie na fontáne? Letný večer a čas, keď sa už Slnko uložilo spať. Fontána hrá, mesto sa rozsvietilo do starých lámp. Vtedy sa pozrite na divadlo! Pre mňa je to najkrajší pocit hrajúcej fontány.

Hneď vedľa fontány je Urbanova veža so svojim príbehom o statočnom Urbanovi. Ako malé deti sme behali okolo Urbanovej veže a rozbili sme si párkrát gambu. Z nepozornosti sa dejú záhadné veci. Ja som (bol) strašný tvor. Nikdy som nemal rád viazanie si šnúrok na topánkach. Chodieval som rozgajdaný, košuľa von z nohavíc a šnúrky preč z topánok. Potom sme sa začali naháňať po meste a ja som si rozbíjal kolená, ústa a lakte. Pohľad na mňa musel každého zohriať pri srdce, hlavne, keď videl ako rumázgam. Často som (bol) neučesaný, rozgajdaný a nejden roztrhaný gombík na košeli zdobil môj háv . Čierne kostolné nohavice, ktorá sa zmenili na zelenú farbu, ma tiež zdobili. (Asi by bolo vhodné doplniť, že občas sme hrali pred omšou futbal. Bránka boli dve stromy. Kopol som do lopty a tá sa dotkla jedného stromu, potom druhého. Potom sa kopala penalta o pravdu, či bol gól.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čo Dóm sv. Alžbety? Svätá Alžbeta Durínska je patrónka žobrákov, tulákov, vdov, chorých, sirôt a všetkých prenasledovaných. Keďže chrám je zasvätený jej, má prehľad aj o autorovi tohto blogu a jeho huncútstvach. Vždy sa na seba usmejeme, pretože vie, aký som neogabanec.

Raz sme sa hrali s huncútmi na schovávačku. Ja som sa chcel ísť skryť hore na vežu, ale dvere na vežu boli zatvorené. Preto som vošiel do chrámu a omylom som vstúpil do sakristie. Ujo farár ma vyhrešil, ale dal mi jablko a horalku. (Mal by som aj teraz ísť hrať schovávačku.)

Vždy, keď prídem do chrámu, idem hneď napravo. Je tam malý oltár, ktorý má pre mňa osobitný príbeh. Raz som bol ako malý hastroš v kostole a rozprával nahlas. Jeden ujo mi dal do ruky obrázok pražského Jezuliatka. Povedal mi, že v kostole sa nerozpráva. Vraj všetko, čo chcem povedať, si mám predstavovať. To ešte netušil, že moja fantázia a istý dar akéhosi huncútstva sa budú mať radi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milujem obrazy v Dóme sv. Alžbety. To ticho, oltáre a obrazy. Cítiť históriu a to, čo všetko si ten kostol pamätá. Vždy, keď si sadnem do lavice, spomeniem si na ten príbeh o Jezuliatku. Na mojej spodnej pere sa vyfarbí jemný úsmev. V kostole nahlas nerozprávam, sledujem ticho ako sa tam všetci svätí zhovárajú. Občas si ich predstavujem ako sedia niekde a rozprávajú si vlastné príbehy.

Čaro toho kostola je posvätné. Hlavne, keď vonku začne snežiť. Tento kostol mi poskytuje ochranu asi ako hradby mestu.

Keď som bol menší a nevedel sa brániť, schovával som sa pred tými zlými niekde v chráme a obdivoval obrazy alebo tie maľby na oknách. Nikdy som nevedel ako sa im povie. Cítil som tú akúsi ochranu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol som zvedavý a tak som si postupne hľadal obľúbené miesta v kostole. Neraz som sa zatúlal očami k iným očiam a pousmiali sa.

Chodieval som sa modliť k sv. Terézii a mal ju zo všetkých svätých najradšej.

Aký je Dóm sv. Alžbety pre mňa dnes? Dodnes tam cítim pokoj, ticho a ochranu. Asi preto, že tam je sv. Terézia, sv. Alžbeta a sv. Jozef. Naposledy, keď som tam vstúpil, všetci traja sa na mňa usmiali. Vraj som už veľký, ale oni cítia, že je vo mne ešte mnoho iskrivého, zvedavého a túlavého, brčkavého zbojníka s rozbitým kolenom a zelenočiernymi nohavicami od futbalu. (S najnevinnejším pohľadom na svete.)

Traja spomínaní svetci by mi odpustili všetko. To, keď moje oči chceli komunikovať s inými a tie iné sa na mňa nepozerali, ale usmievali sa. Odpustili mi aj to, že som prišiel do kostola v topánkach, ktoré boli pokopané a podžabané blatom.

Jedného dňa som šiel na omšu. Lenže chlapčiská nezbedné vytiahli koženú loptu a ja som sa hral na Robieho Fowlera alebo na Jožka Kožleeja. Roztrhal som si pred omšou nedeľné nohavice a topánky vyzerali ako tričko, ktoré si krava pomýlila s trávnikom. (Zažil som mimochodom. Mal som tričko Michaela Jordana. Krava sa s ním chcela pomaznať a zoznámiť ho so svojimi žalúdkami. Vytiahli sme jej ho z gágora. Michael Jordan sa už nenachádzal na tričku a tak som ho hodil do koša. Plakal som ďalší týždeň.)

Potom som sa začal počas omše z ničoho nič rehotať. Inak, ja som bol vždy tajná láska všetkých učiteľov a hlavne učiteliek. Určite na mňa spomínajú a rosia sa im oči. Mal som svoje obdobia, keď som si spomenul (alebo vymyslel) nejakú volovinu a z ničoho nič som sa začal smiať. Pani učiteľky to vytáčalo a furt po mne kričali. „Vieš kto sa smeje bez dôvodu? Blázni! Si blázon?!?!?!?“ Radšej ani nebudem popisovať ako to pokračovalo. Uznajte, ktorej učiteľke by sa nepáčilo, keby jedna pačmaga zvyšovala jej autoritu pri revu ako lev z klietky tak, že sa jej smeje do ksichtu? Ach, Martin, Martin.

Pán farár ma po omši vyhrešil ešte viac ako učiteľky. Sochy sv. Jozefa, sv. Alžbety a sv. Terézie boli tiché. Ale cítili sa podobne ako ja. Praskali sme smiechom.

Toľko o mojich malých zážitkoch v Dóme sv. Alžbety. Snáď moje meno nevymažu z kalendárov. Čo história? Povesti alebo ďalšie veci. Vy ste šikovní, všetko sa dá dohľadať. Hľadajte povesť o farárovi ktorý chcel veriacich Košičanov premeniť na čertov a vziať si ich do pekla! Pohľadajte dutý kameň! A všetličo iné. Alebo zájdite na potulku.

Poďme z kostola von. Nechajme sa hriať slnečnou Hlavnou a poďme si užiť. Som doma a Hlavná ulica je pre mňa niečo, čo rozmaznáva. Viete na čo mám chuť? Na hrianky s cesnakom a pivo. Kde robia najlepšie hrianky v Košiciach?

Ja som mal minule v pivovare Golem. Štipľavé, cesnakové, mierne osolené a s veľmi dobrým pivom. Kto sa pridá? Za chvíľu som doma a pôjdem navštíviť pivnú kultúru. Nabudúce si spravíme pivného sprievodcu.

PS pre Mirka:

Mám do ďalších sprievodcov dať aj tento príbeh? Revízorka v autobuse ma chytila a ja som šiel na Bardejovskú ulicu zaplatiť pokutu. Ibaže tam nie je oddelenie pokút a tak som sa rozhodol všetko to prepiť U Ďurka. Je to chrám plný skrytého náboženstva a mytológie.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu