reklama

Pouličný futbal: Ulica proti ulici

Ako malé deti sme sa hašterili za futbalovou loptou a hrávali sa na veľkých futbalistov. Niekto chcel byť ako Jurgen Klinsmann, iný ako Karel Poborský. Podaktorí z nás túžili byť ako kučeravý chlapec z mestečka Beatles.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Pouličný futbal mal v srdciach mladých chlapcov mnoho emócií. Od romariovských kopačiek, cez nádherné prihrávky až po rozbitie hlavy na preliezke, ktorá predstavovala bránu.

Raz za čas sme sa zhovárali pri preliezke (áno, z tej, z ktorej som si roztrepal papuľu) o futbale. Boli to dlhé filozofické večery, pri ktorých sme zapíjali malinovku v sáčku a jedli cibuľové chrumky. (Časom aj Pepe chrumky.)

Po rokoch som si čítal o liverpoolskej The Boot Room, kde Shankly, Paisley a Fagan diskutovali o futbale s pohárikmi whisky a cigarami. Za nimi boli kopačky, rozoberali taktiku a budovali Anfield.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

My sme na tom boli podobne. Iste, nemali sme také znalosti, futbalové oči a skúsenosti, ale to nadšenie a vášeň boli podobné. Sedávali sme hodiny a riešili najdôležitejšie problémy života. Ako sa nahráva, ako sa hádžu auty. Ktorou nohou si zaseknúť loptu, ktorou časťou nohy trafiť loptu, aby sme si nevytkli členok (moje obľúbené) a podobne. Isteže sme inšpirácie čerpali z futbalu, ktorý vysielali v televízii. Na futbal sme ešte chodiť nemohli, lebo sme boli veľmi malí.

Čo viac si od života priať! Prepotené tričko, sedenie na preliezke, rozprávanie sa o futbale a pitie malinovky zo sáčku, ktorá sa aj tak rozliala na tričko. A ten, čo mal rozbité koleno, bol pochopiteľne najväčší frajer. V tom čase sa z nás okrem futbalových odborníkov stávali aj odborníci na ortopédiu a chirurgiu. (Nielenže sme vedeli strieľať góly, ale aj operovať kolená. Isteže len v teoretickej rovine.) Potom prišla najkrajšia časť dňa s peroxidom a štipľavým penením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri vášnivých debatách o futbale prišlo pár šarvancov s nápadom. Veď na našom sídlisku nie je len jedna ulica. Zahrajme si futbalový zápas proti susednej ulici. Dokonca sme na to trénovali. Namiesto klasického futbalu, kde to šlo kopaním do všetkého možného, sme hrali s taktikou. Nikto síce nerozumel tomu slovu, ani čo má kto robiť. Nuž, pobrali sme sa hrať teda futbal s vedľajšou ulicou. Stanovil sa termín a ja som sa cítil ako futbalista. Dokonca mi mamka kúpila aj nové kopačky na to. Tých zápasov bolo strašne veľa. Jeden z nich vám opíšem.

Prišli sme medzi bloky, kde sa mal odohrať futbal. Tričká sme použili ako brány a nikto nemal dresy. Kapitáni si potriasli ruky akoby mali kontrolovať registračky a začal sa tento zápas. Nebol tam rozhodca, takže pravidlá sme si stanovili sami. Boli jednoduché. Kto viac kričal, mal pravdu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko išlo perfektne. Za 15 minút som sa dostal k lopte asi 3krát. Raz som kopol do lopty ako Gazza a div som nerozbil oblak jednej milej pani. Druhýkrát som nahral súperovi a on prázdnu bránu netrafil. (Škoda, že sme nehrali v telocvični. Dotyčný by si mohol ísť rozbíjať hlavu o rebriny.) Tretí pokus s loptou bol ten, že som zatvoril oči a kopol do loptu najsilnejšiu strelu, akú som mohol. Lopta ukážkovo prešla okolo nespoteného trička a chalani ma objímali. Dokonca sme chceli skríknuť aj mohutné hurá! Ešte stále som si neuvedomoval, že som strelil gól.

Zbytok polčasu som sa už k lopte veľmi nedostal. Vlastne raz, keď som vypichol istému chlapcovi loptu a ten mi vynadal. Nemôžem však napísať, čo mi povedal. Vzal som si inšpiráciu od Radara z Mashu, ktorý sľubil otcovi Mulcahymu, že tak rozprávať nebude.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To bol prvý polčas, skončil 5-5. Spotení chlapci s obrovskou vášňou v srdci pristúpili k fľaške s vodou. Na niekoho sa však voda nedostala, pretože jej bolo málo. Potom však prišlo jedno dievča, ktoré donieslo vodu a keď sme dopili, usmiala sa na nás. Vraj skočí domov po ďalšiu, keď bude treba.

V životoch mladých futbalistov sa začala odohrávať ďalšia vášeň. (Hlavne jedného.) Pochopiteľne, že sa mi zapáčila a tak som začal behať o život.

Chcel som nahrať na gól, alebo ho dokonca dať a potom jej ho venovať. Bolo to napínavé stretnutie skoro až dokonca. Vyhrávali sme 8-5 a ja som sa dostal k lopte. Urobil som kľučku, ktorej som sám nerozumel a vystrelil ako Benjamin. Netrafil som bránu, ale lopta opäčiatkovala niekoho auto. Auto začalo hučať. Do minúty sme sa všetci zbalili a utekali kade-ľahšie.

O pár rokov na to, keď sme zvládli skúšku dospelosti, išli sme si skupina ľudí zahrať futbal na Alejovú ulicu v Košiciach. Neprišlo žiadne dievča sa pýtať, či nechceme vodu. Nehrali sme ani ako o život, ale nasmiali sme sa pri šanciach. Nič nebolo rovnaké ako pri zápase života, keď sme niekomu skoru rozbili sklo auta. Okrem ľudí. Hral som tam s chalanmi, s ktorými som hrával tieto pouličné ligy. Jeden bývalý protihráč bol mojim spoluhráčom a celkom nám to šlo. Tentokrát som nikomu nekopol do auta. Našiel som si novú zábavu, keď som prekopol prázdnu bránu z dvoch metrov.

PS: To dievča som už nikdy nevidel. Ale nabudúce jej venujem gól, keď pôjdem hrať.

PPS: Čo vy a ulica proti ulici?

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu