Malá príručka dedinského futbalu sa predstavuje

Autor: Martin Šuraba | 25.10.2018 o 21:09 | Karma článku: 2,12 | Prečítané:  568x

„Já se nesmím rozčilovat! Kdybych se chtěl rozčilovat, ostal bych doma s paní Načeradcovou. Dokotor mi doporučil nějakej sport, tak chodím na kopanou.“ (Karel Poláček-Muži v ofsajdu)

Kto by nepoznal vtip a lásku slov Karla Poláčka. Román Muži v ofsajdu nie je len knihou o futbale. Je to kniha, ktorá nádherne popisuje mentalitu futbalového života. Karel Poláček ukazuje úžasnú mentalitu diváka, ktorého srdce bije pre futbal. A čo futbal na dedine? Ak niekto nezažil dedinský futbal, odporúčam mu navštíviť. Isto sa jeho jazyk obohatí najmä o oblasť urológie a zažije na vlastnej koži vyplavenie emócii. Dovolil som si vytvoriť pravidlá dedinského futbalu.

1. Každý dedinský futba musí mať pivo a párky

2. Nevadí, že sme pred rokom na tom poľu sadili kompere, bandurky, erteple alebo turošinu, dnes je to Camp Nou

3. Neexistuje lepšie pivo ako to, čo čapujú na futbale

4. Domáci musia vyhrať stoj, čo stoj

5. Hostia nemajú šancu v ničom

6. Celý čas sa píska, kričí, nadáva, pľuje a vyhráža sa

7. Tréner nie je len jeden

8. Krčma je po futbale plná erudovaných odborníkov

9. Rozhodca si musí pred zápasom odparkovať v susednej dedine

10. Domáci je zranený, hosť simuluje

 

1. Pivo a párky

Dedinský futbal má svoje stravovacie pravidlá. Na futbal sa chodí hladný a triezvy (občas). Pred zápasom každý fanúšik navštívi hostinec a pripraví si apetít. Počas zápasu si kúpi párky, konzumuje ich a podľa toho koľko má v seba piva, komentuje. Je dovolené čokoľvek. Hlavne nech je divák hlučný.

 

2. Futbalové ihrisko alebo postavme si Camp Nou

Štadión Barcelony je známy celému svetu. (Chystám sa tam mimochodom aj zos kmotrom.) História slávneho štadiónu má neuveriteľné mená a ľudské osudy. Nech je to Kubala, Cryuff, Guardiola, Messi alebo niekto iný. V dedinskom futbale sa stavajú podobné chrámy.

Minulý rok sa na tomto kúsku poľa sadili kompere, bandurky alebo erteple. (Ono to je vlastne jedno a to isté.) Jednoducho neprišli peneži na zasadenie nových zemiakov a tak sa dali múdre hlavy (vof karčme), pokosili burinu a dajaky Šani namaľoval biele čiary. (V prípade, že sa tam kedysi sadila turošina, prípad je rovnaký.)

Pre každého to musí byť Camp Nou a v mužstve je základná jedenástka s tými hráčmi, ktorých som vymenoval. Vôbec nevadí, že terén je veľmi dobrý pre členky, kolená a stehná. Pre všetkých je to futbalový chrám! (Hráči takisto, ale len, keď vyhrávajú.)

 

3. Pivo na futbale

Neexistuje lepšie pivo ako to, ktoré sa čapuje v krčme na ihrisku. Pivo na futbale má svoju mágiu, svoj príbeh. Keď sa napijete (ideálne, keď praží slnko) a povzbudzujete svojich, začnú sa diať veci. V takých myšlienkach futbalistov vidíte úplne inak. Pivo k futbalu odjakživa patrí a najlepšie je prísť s pivom hneď k autovej čiare, vyhliadnuť si jedného čutálistu a provokovať ho očami. Začne hrať agresívnejšie.

 

4. Domáce víťazstva

Domáci manšaft musí vyhrať za každú cenu. Sú dediny, kde rozhodca sleduje pozorne zápas. Všetko je v poriadku a v 120. minúte riadneho hracieho času odpíska penaltu pre domácich. Viete kto je vtedy najviac v strese? Ten, čo ide penaltu kopať!

Keby penaltu nepremenil, nielenže sklame sám seba. Sklame celú dedinu, ktorá mohla pokojne klepať rezne a ochucovať uhorkový šalát. Raní akoby nožom do srdca rozhodcu, pretože jeho odchod svojim autom domov je veľmi ohrozený. Pochopiteľne, ublíži tým, ktorí rozhodcovi naložili plný bugiľár (peňaženka). Nuž a zasiahne aj spoluhráčov a trénerov. Oboch trénerov. Jeho tréner dostane infarkt a hosťujúci tréner z infarktového stavu dostane rovno porážku, pretože tomu sa jednoducho nedá uveriť.

 

5. Hostia nemajú šancu

Hostia sú od začiatku poznačení. Ešte ani nevyjdu na ihrisko a skupinka nadšencov im príde znehodnotiť autobus. (Otvorte si fantáziu alebo svoju studnicu spomienok.) Od začiatku dokonca sa dostane hosťujúcemu manšaftu urážok, ponižovania, vyhrážania sa a priania všetkého zlého.

Napríklad. Hosťujúci hráč urobí kľučku, strelí na bránu a je z toho gól. Vtedy vybuchne štadión slovami ako. „Naj ce maria skare ty šmece!“ alebo „Bodaj by ci truna mala bula. Zdehni, šviňo“!

Keď je náznak toho, že hosťujúci hráč dal gól z ofsajdu, pár domácich funkcionárov si to ide vybaviť s postranným rozhodcom. „To co ši porobel? Nebiruješ behac? Ta ja mám 125 kila a beham jak drak!“

 

6. Kultúra tribúny

Na tribúne zažijete veci. Spočiatku je ticho, ticho a potom to príde. „Ta co ši ligol píšťalku?“ a už to ide. Nádherné divadelné predstavenie, kde ani nie je potrebné poznať text. Lepšie povedané, text sa vytvára stále iný a nový.

 

7. Tréner(i)

Na vysokej škole sme sa s Matúšom rehotali z trénera v šatni počas dedinského futbalu. (Ktovie odkiaľ vytiahol tú nahrávku.) Boli to hanlivé urážky vlastných hráčov a nadávky všetkého druhu. (Chlapík, čo v Košiciach volal do antiku, že mu nejde interent, je slabý odvar.)

Niekedy sú tréneri veľmi hluční. Až tak, že plech na tribúne od intenzity jeho hlasu sa začne hýbať. Niekedy je celkom zábavné sedieť pri okne šatni a počúvať. V šatni sa odohráva ľudská dráma.

Sú situácie vo futbale, kde trénera počuje každý. „To jak nahrávaš? Co ši bul včera na diskoteke?“ Alebo „Neznaš bavic fotbal? Ta ic do poľa a buď strašiak do kapusty!“

Avšak tréner nie je len jediný. Niekedy sa z tribúny ozve niekoľko odborníkov a zjape na hráčov ako na svoje deti, ktoré hodili vysvedčenie na stôl a zabudli sa pochváliť.

Potom by som hodnotil trénerov v krčmách a ešte na Facebooku. Facebookovi tréneri sa riadia jednym pravidlom. MY vyhrávame, ONI prehrávajú.

 

8. Krčma a erudovaní odborníci

Po zápase sa ide na dobré pivo pozhovárať sa o zápase. Z priateľského rozhovoru, či mala alebo nemala byť penalta sa zvrhne vášnivá hádka, ktorá pripomína boj o prežitie v džungli. „To za šicko može Fico!“ - to je najväčší argument zo všetkých.

Môj prvý zážitok v krčme bol kedysi dávno v miestnom pohostinci. „To co robeli? Však mohli vyhrac das pejc nula.“ „Co ši chory na pečenku? Však odkopávali loptu do poľa. Nebirovali, bizomne včera pili jak my tu teraz.“ Alebo: „Znaš co, radši buc ciho!“

 

9. Rozhodcovo auto

Videli ste už prerezané gumy na aute a vedľa pohodenú pílku na železo? Povedzme, že sa hrá v trnavskom okrese a auto má značku SA. Zopár domácich fanúšikov zhodnotilo situáciu, že z toho auta vystúpi pán rozhodca. Pobrali sa po pílku a začali rezať gumy. Ibaže nestihali na zápas alebo sa cestou mihne policajné auto a už skáču cez kapuru a pozerajú na zápas.

Občas pár miestnych chytil pán delegát, nikomu nič nepovedal, ale klubu naparil obrovskú pokutu. Archív disciplinárnej komisie musí byť nekonečný. Chcelo by to kľúče od takého archívu.

 

10. Domáci je zranený, hosť simuluje

Domáci si vytkne členok, už je zranený a útočníkovi treba dať červenú kartu. (V lepších prípadoch aj rozdupať registračku divokým dobytkom.) Nech sa deje, čo sa deje, domáci má ochrannú ruku vo všetkých prípadoch.

Hosťujúci hráč je simulant, hádže sa o zem a mohol by ísť na VŠMU študovať. Nech sa deje čo sa deje, hosťujúci hráč nemá zľutovanie.

Isteže je to trošku prehnané. Dedinský futbal je nádherný spôsob odreagovania sa a plný krásnej ľudovej slovesnosti. Avšak minimálne jeden bod na dedinských ihriskách nájdete. (Pochopiteľne, že trošku miernejšie.)

Napíšte mi ako sa u vás na dedine (vesnici) kričí na futbale.

Zdroj obrázku: https://i.refresher.sk/public/space/178august/Dobroc_soccer_field_CHZ_train2.jpg 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Matúša Krčmárika

Už je čas nechať Britov ísť

Zmeniť môžeme len to, ako sa budeme k sebe správať. A to sa buduje práve teraz, keď sa hovorí o rozchode.

DOMOV

Mimovládky sa ozývajú, že Bránik ich obral o peniaze

Známy bloger tvrdí, že ide o pomstu ľudí, ktorých si znepriatelil.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Málokto sa vie nedohodnúť ako Matovič

Mikloško pôjde opäť až do konca.


Už ste čítali?