Pred rokom som si kúpil futbalový komiks o futbalových majstrovstvách sveta. Milým, vtipným spôsobom sú tam vyrozprávané príbehy o majstrovstvách sveta od roku 1930, kde to začalo. Komiks sa veľmi dobre listuje a hneď ma to nútilo hľadať všetky možné štatistiky, pozerať videá a hlavne sa zoznamovať s príbehmi jednotlivých futbalistov. Mená ako Tirnanic, Plánička, Puskas, Pelé, Charlton, Moore, Zoff, Cryuff, Maradona a mnoho, mnoho ďaších ma fascinujú už dlho. Tých mien a príbehov je obrovské množstvo a poďme si niekoľkými vetami priblížiť jednotlivé majstrovstvá sveta. (Dúfam, že potom budeme o majstrovstvách sveta diskutovať a posielať si tipy.)
Komiks sa oficiálne volá „MS ve fotbale 1930–2014 - Obrazový průvodce“ a dokumentuje majstrovstvá sveta do roku 2014. Vyšiel tesne pred majstrovstvami sveta v Brazílii, takže spomínaný šampionát nie je uvedený v knihe. Pokiaľ budete mať zájem kúpiť si ho, hoďte do google ISBN 978-80-247-5244-0 a nájdete ho. Mal by byť celkom ľahko zohnateľný, majú ho kníhkupecva vrátatene martinusu.
Čo dali svetu Majstrovstvá sveta? Isteže nebude možné napísať všetko, preto ma v diskusii doplňajte, čo vám chýba a čo vám jednotlivé majstrovstvá sveta dali. (Ja len niekoľkými vetami.)
Začnime Julesom Rimetom a jeho trofejou. Koľko toho pocestovala, koľko ľudí sa jej dotklo? Raz sa stratila a našiel ju v juhovýchodnom Londýne Pickles. Tento pes sa stal národným hrdinom roku 1966 ešte viac ako generácia Bobbyho Moora. Brazílsky funkcionár sa po tejto udalosti vyjadril, že v Brazílii by sa niečo take stať nemohlo. Mal pravdu, nestalo. O niekoľko rokov neskôr sa s tou trofejou v Brazílii diali ďaleko horšie veci.
1930 Montevideo a zázrak Juhoslávie
Prvé majstrovstvá sveta boli v Uruguaji. Tieto majstrovstvá sveta sú známe predovšetkým tým, že trofej Julesa Rimmeta ostala v Uruguaji. Domáca reprezentácia vyhrala prvé majstrovstvá sveta. Mňa zaujal iný príbeh. Začal sa písať niekde v Belehrade. Juhoslávia ani nesnívala, že sa dostane na majstrovstvá sveta. Nemal tam ani kto hrať. Tak sa skupina dvoch juhoslavských mužstiev stretla v centre mesta. Njaprv si rozbili hlavy a potom sa z nich stali jedni z najlepších futbalistov, ktoré kedy Juhoslávia mala. Prišli teda do Montevidea a prvý zápas hrali proti Brazílii. Senzačne vyhrali 2-1 a to sa dá považovať za zázrak.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1930
1934 Mali sme na zlato
Československá futbalová reprezentácia má z majstrovstiev sveta dve strieborné medaile. V roku 1934 nielenže sme mali na zlato, ale to sme jednoducho nemohli získať. Majstrovstvá sveta sa uskutočnili v Taliansku. Politická situácia bola aká bola (kliknite na video) a rozhodca finálového zápasu mal od Mussoliniho jasnú možnosť. Pokiaľ Taliansko nevyhrá, osud futbalového rozhodcu sa bude uberať len jedným smerom.
Počas týchto majstrovstiev sveta zažiaril Giussepe Meazza. Ten, po ktorom je pomenovaný štadión v Miláne. Niektoré jazyky uvádzajú, že je považovaný za najlepšieho talianskeho futbalistu všetkých čias. (Skromne podotknem, že sa celkom zabúda na jeden turínsky klub. A to nemyslím Juventus.)
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1934
1938 Hrdina pražskej Slávie
To boli veľmi smutné majstrovstvá sveta. Studené Francúzsko a predvečer druhej svetovej vojny. Hajlujúci Nemci a každý sa bál, čo bude. Vyhrali to opäť Taliani, tentokrát na Maďarmi 4:2.
Aký je príbeh týchto majstrovstiev sveta? Poďme sa na chvíľku pozrieť na pražský Eden.
Pražský Eden má svoju obrovskú históriu. Slávia Praha začala písať svoju históriu v roku 1892. (To bol mimochodom veľmi dobrý rok na futbalové kluby.) Najväčšiu históriu Slávia písala od roku 1905, keď ich začal trénovať legendárny Škót John William Madden. V tom čase mala Slávia Praha v bráne Františka Pláničku. František Plánička chytal aj za Československú reprezentáciu a na majstrovstvách sveta v roku 1938 chytal so zlomenou rukou. V tom čase sa ešte nemohlo striedať a preto to musel dohrať. Je pre mňa veľkým hrdinom.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1938
1950 Brazília len druhá
V roku 1950 sa majstrovstvá sveta uskutočnili v Brazíili. Tým, že v Brazílii je futbal náboženstvom a iné ako víťazstvo sa ani neočakávalo. V tom čase sa hralo na finálovú skupinu a posledný zápas na Brazíliu čakal Uruguaj. Brazílii stačila remíza a boli by majstrami sveta. Uruguaj prehrával a senzačne otočil zápas na 2-1. Mnoho ľudí v Brazílii bolo nešťastných a krajina strašne potrebovala zázrak. Ten prišiel, len si museli počkať 8 rokov.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1950
1954 Zázrak v Berne
Nemci po druhej svetovej vojne boli zničení. Krajina bola v katastrofálnom stave. Ľudia nevedeli komu veriť, čo robiť a vôbec, čo ich čaká.
Futbalisti v roku 1954 odcestovali do Švajčiarska. Dôvod bol jednoduchý, majstrovstvá sveta sa tam odohrali. Prvý zápas vyhrali proti Turecku a čakalo ich Maďarsko. Lenže to bolo Maďarsko, ktoré malo mená ako Sándor Kocsis, Ferenc Puskás a Nándor Hidegkuti. Nemci s Maďarskom prehrali 8-3, ale zo skupiny postúpili ďalej a došli až do finále. Vo finále ich čakalo Maďarsko a vedeli, že si musia dať pozor na útok maďarského celku. Oni to vyhrali a celé Nemecko ovládol ošiaľ. Prvýkrát boli majstrami sveta. (Podľa môjho skromného názoru, Maďari mali v tom čase najlepších futbalistov na svete.)
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1954
1958 Sedemnásťročný chlapec robil zázraky vo Švédsku
Kto iný by mohol byť spomínaný sedemnásťročnný chlapec, ak nie Pelé? Písal sa rok 1958 a ľudia v Brazílii už ani neverili. Brazília sa dostávala ďalej a prišla do semifinále. Stáli proti sebe dve mužstvá. Francúzsko a Brazília. Tu zažiaril hattrickom mladý Pelé. A to nehovorím o finále. (Schválne si pozrite aké góly Pelé dal!) Brazília sa napokon dočkala zázraku a začala písať vari svoju najkrajšiu časť futbalovej histórie.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1958
1962 Dukla mezi mrakodrapy
Tieto majstrovstvá sveta by mohli mať prívlastok krvavé, brutálne alebo najtvrdšie. Jeden zápas vošiel do dejín dosť nepekným spôsobom. Všetko sa to udialo v zápase Taliansko – Chille, ktorý rozpútala talianska tlač, označila Chille za zaostalý štát. No a potom to začalo. Neprípomínalo to futbal, ale surovú hru. Rozhodca zápasu sa k tomu vyjadril, že hra sa stala úplne nekontrolovateľnou.
Majstrovstvá sveta v Chile majú aj jeden pekný príbeh. Československá reprezentácia sa dostala do finále majstrovstiev sveta. V tom čase v Československu excelovala pražská Dukla nielen v Československu. Zúčastnili sa aj medzinárodného Amerického poháru, ktorý v rokoch 1960-1965 štyrikrát vyhrala. Je o tom nádherná kniha Oty Pavla Dukla mezi mrakodrapy, ktorú by si mal prečítať snáď každý fanúšik futbalu. Po tej knihe mám chuť asi na tri veci. Navštíviť pražskú Julisku, otvoriť si Prazdroj a čítať si o Josefovi Masopustovi a tých ďalších.
V roku 1962 sme sa dostali do finále a odviezli sme si striebornú medailu. Je to nádherný príbeh plný dojmov, futbalu a akejsi cesty až do finále. Mená ako Masopust, Pluskal, Jelínek, Kadraba, ale aj Schrojf (chytal aj za košickú Lokomotívu na konci kariéry), zabávač a provokatér Kvašňák (minule som bol pri štadióne, kde začínal), najmladší Jozef Adamec a pre mňa najobľúbenejší Jozef Štibrányi.
P.S. Pelé sa vyjadril o Masopustovi, že je to najväčší futbalový gentleman s akým hral.
Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstv%C3%A1_sveta_vo_futbale_1962
