Sprievodca košickým biografom

Autor: Martin Šuraba | 3.1.2019 o 18:38 | (upravené 6.1.2019 o 0:58) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  273x

Staré filmy majú nádhernú vôňu. Cítim prastarý kotúč a kino, kam sme chodili. Kino, pred ktorým sa šlo s dievčaťom na lacné víno a tyčinky DRU. Dnes vám napíšem o jednom biografe.

Biograf má nádherný význam. Ono to nie je len obyčajné kino, kam sa chodí s dievčaťom. Biograf v sebe skrýva všetky tie významy, aké staré kino obsahuje. Zobrať dievča do biografu je už niečo vážne.

Bolo by krásne začať tento blog slovami ako: "Keď som mal 17...." Ono je pravda, že v tom čase ten biograf fugoval a v tom čase som mával takýto spôsob randenia.s

Vzal som si najlepšiu košeľu, čo bola doma. (Pochopiteľne tatkovu. Potom som ich nosieval aj na skúšky počas VŠ a on to doteraz nevie.) Oholil som sa a neraz som sa aj porezal a baby po mne hádzali pohľady akoby do Košíc dorazil mýtický Žofré. Potom som ju šiel čakať a ona bola najkrajšia. Usmievala sa svojimi očami a čakala, čo si vymyslím za somarinu. Ako malé deti sme sa poznali a keď som ju chcel zaujať, vyhodil som im v byte poistky. Ona mi samou láskou búchala o radiátor a tak som sa naučil Morseovu abecedu.

Stretávali sme sa v meste a chodili do biografu. Vtedy som ešte nepoznal Troch kamarátov a preto som kvety kupoval. (Teda ako kedy, keď sa šlo do biografu, to si pýtalo nejakú rebéliu a tak som čmajzol nejakú tu ružu.) Držali sme sa za ruky, chodili na víno a tešili sa na film. Teda viac na to ako jej opäť budem voňať vlasy, jemne sa dotýkať a všetky tie ďalšie veci, pri ktorých sa červená(m).

To bol ten biograf. Tajomné magické kino, kde sa dievčatám chodili strapatiť vlasy a skúšať, či sú šteklivé. (Samozrejme nie rukami. Pohľady očí neraz pošteklia všeličo od fantázie až po voňavé sny.)

Na Dominikánskom námestí sa roky nachádzal spomínaný biograf. Premietali tam staré filmy a všakovaké veci, ktoré nešli úplne z komerčnej produkcie.

Tak som sa zoznámil s filmom Taliančina pre začiatočníkov a bolo to moje prvé rande so severským filmom. Je to dánsky film, kde sa pár pracujúcich ľudí prihlási na taliančinu. Každý má iný dôvod. Chodí tam reverend, baba, ktorá predáva v obchode, futbalista (alebo futbalový tréner) a mnoho iných. Spoločné majú ešte niekoľko vecí. Mnoho z nich je presvedčených o sebe, že ich život nestojí za nič. Vo filme sa ukazuje myšlienka, že každý človek je dôležitý. Slabosti na ľuďoch sú príťaživé práve preto, že sú ľudské a preto sa nám tak páčia.

Ďalší film, ktorý som si tam zamiloval, bol z juhoamerickej produkcie. Volá sa Motocyklové denníky a je to o mladom Ernestovi Che Guevarovi, ktorý s kamarátom prejde cestu Latinskej Ameriky na starej motorke. Je to nádherný film, píše sa rok 1952 a riešia sa tu typické chlapské problémy.

Čo sa týka starých filmov, raz tam tuším púšťali starú americkú klasiku. (Pokiaľ som to videl niekde inde, nevadí. Ten biograf na Dominikánskom námestí je presne tým miestom, kde by som ten film veľmi rád s dievčaťom videl.) Hrá tam okrem iného aj mladučký Sidney Poitier. Ten film sa volá Hádaj, kto príde na večeru. Hlavnú úlohu tam hrá pár Katherine Hepburn a Spencer Tracy. Je to veľmi milý film s dávkou pekného humoru a Spencer Tracy mal na konci úžasný príhovor. Rodičia vychovávajú dcéru k tomu, aby mala rada ľudí bez ohľadu na to, aký majú pôvod, náboženské vyznanie, rasu a podobne. Slečna svojim liberálnym rodičom predstaví svojho nastavajúceho a pripraví každému prekvapenie. Kúpte si pri sledovaní filmu zmrzlinu.

Také filmy tam vysielali a preto dodnes milujem spomínaný biograf. Biograf sa volal Cinefil a v tých priestoroch sa už nepremieta. Ja ale tomu biografu za mnoho pekných vecí ďakujem. Bol to môj krásny exkurz k filmom, ktoré milujem dodnes. (Iste, že aj k randeniu a dodnes sa usmievam pri spomienkach na to.)

Na záver (ešte predtým, na čo by som tam vzal dievča dnes) vám ešte predstavím jedno občianske združenie. To združenie sa volá Cinefil a zameriava sa na podporu kvalitnej filmovej tvorby v Košiciach. Prevádzkujú v Kino Úsmev. Viac o nich: http://www.kinousmev.sk/page/7511/cinefil

No a na aký film by som vzal teraz dámu? Je to starý, americký film, kde hlavnú úlohu hrá Steve McQueen a Natalie Wood. Muž, o ktorom nič neviem.

PS: Pokaľ máte tipy na staré filmy, sem s nimi!
Obrázok: https://en.wikipedia.org/wiki/Love_with_the_Proper_Stranger#/media/File:Love_With_The_Proper_Stranger.jpeg 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prečo je dôležitý Ústavný súd?

Dzurinda: Fico ma nevyrušuje, jeho kandidatúra na Ústavný súd áno

Prečo mu prekáža Ficova kandidatúra.

KULTÚRA

Zomrela princezná so zlatou hviezdou Marie Kyselková

Dostala niekoľko filmových rolí krátko po sebe a potom ponuky utíchli.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Má Mayová aj plán C?

Britská premiérka chce dotlačiť parlament k dohode.


Už ste čítali?