O zuboch a večerníčkoch

Autor: Martin Šuraba | 18.2.2019 o 21:51 | Karma článku: 1,31 | Prečítané:  438x

Sedel som v autobuse a zrazu si ma všimli oči, ktoré mi kedysi robili radosť. Nevideli sme strašne dlho, usmievala sa a pri nej stáli dvaja malí gentlemani.

„Ahoj.“ placho mi pozdravila a dvaja malí huncúti sa pozreli na zem.

„Ahoj. To sú tvoje?“ usmial som sa takisto.

„Čoby, to sú bratove. Idem s nimi k zubárke.“ prezradila. Tentokrát som sa ja pozrel do zeme.

„Takto týrať dieťa.“ prehovoril som sa jej.

„Idú na preventívnu prehliadku. Nič ich nebude bolieť.“ povedala.

„To mi sľubovali tiež.“ uštipačne som poznamenal.

„Nebodaj ťa oklamali.“ vrátila mi to.

Pozeral som sa na tie deti. Spoločne sme sa na seba zvedavo pozreli. Tak ako ja, aj oni sa hanbili, ale smiali sa akoby ich niekto šteklil. Čo im mám hovoriť? Strašiť ich príbehom o malom chlapcovi, ktorého boleli zuby? No tak ten malý šinter sa pobral s mamkou na pohotovosť. Rumázgalo to celý čas a potom prišla tá chvíľa, keď sa otvorili dvere ordinácie a doktor zobral do ruky kliešte. No a čo sa stalo s tým hastrošom, čo len stukal, graučal, stonal a ronil obrovské slzy? Vytrhli mu zub. Koľká to bola slasť, keď o 5 hodín budil svoju mamku a ona zistila, že tá ozruta na pohotovosti mu vytrhla zdravý zub?

Napadlo mi však niečo iné. Pozrel som sa na ňu a ona sa začervenala. Malý princ ma naučil to, že pokiaľ sa staneme dospelými, nikdy nesmieme odísť z toho detského sveta. Dôvod je jednoduchý, cesta spät je veľmi zložitá.

„Dúfam, že ste im púšťali rozprávku o medveďovi, keď ste ich učili umývať zuby.“ predniesol som.

„Akého medveďa?“ to už sa spýtal jeden z tých dvoch.

„No medveďa, čo si umyje zuby, potom si sadne k televízoru a zapne si večerníček.“ povedal som.

„Ty si to ešte pamätáš?“ pozrela sa na mňa s nostalgickým úsmevom.

„Aký maco? Teta, však povedz!“ a už chceli vedieť a tak podobne.

„Dobre, večer si pozrieme. A teraz už poďme, nebojte sa, nič vám teta zubárka nespraví.“ povedala im. Chytila ich za ruky a kráčali zo zastávky. Potom sa na mňa pozrela, usmiali sme sa na seba a ja som mal opäť zasa pekný deň pred sebou.

Ako malý hastroš som si aj ja pred spaním zapínal maďarský večerníček. Ako sa volá spomínaný maco? Esti mese. Mám veľmi rád úvody večerníčkov.

PS: Ktorý večerníček by ste si dnes pozreli? https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_ve%C4%8Dern%C3%AD%C4%8Dk%C5%AF

PPS: Príbeh neskončil. Deti vraj chceli plyšového maca, čo si umýva zuby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?