reklama

Stretol som chlapca s tričkom Montrealu Canadiens

Opäť som kráčal po Ipeľskej ulici a očumoval preliezky. Spomínal som na to ako som nenávidel zemiakovú kašu a špenát. Kúsok od škôlky plakal malý chlapec a chytal sa za nohu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Nebol sám, bola tam žena. Hladkala ho po líci a hovorila, že všetko bude dobre.

„Ale, keď ja už nikdy nebudem môcť hrať futbal. Fero to hovoril.“ rumázgal ďalej.

„Neboj, však to je len podvrtnuté. Aj ostatní chlapci si už podvrtli členok a určite aj mnohí slávni futbalisti.“ hovorila mu.

Akoby naschvál mal na sebe tričko Montrealu Canadiens. (Musím sa ho spýtať nabudúce, ako ho dostal.)

To ma na ňom zaujalo. Čo sa týka tej baby, nepatrí sa písať o tom, či ma zaujala.

„Ale veď Fero má brata na medicíne a on mi také povedal. Potom mi ešte hovoril, že som také nemehlo, čo nevie do lopty kopnúť.“ a zasa začal plakať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Stúpil si na loptu, čo?“ opýtal som sa a jeho oči ma začali trochu spoznávať.

Súhlasil očami a hanblivo sa pozrel na zem. Potom sa na mňa pozrela tá baba a to už som sa ja pozrel do zeme.

„Pozri, Veronika, on má tričko Ajaxu Amsterdam.“ povedal to po tichu, ale počuli to všetci. Detské nadšenie z niečoho je nefalšované. Neexistuje snáď nikto, kto dokáže tak nádherne používať citoslovcia ako deti.

„No vidíš, určite aj futbalisti z Ajaxu Amsterdam si vytkli členok.“ povedala.

„Naozaj?“ pozrel sa so svojimi očami a s iskrou nádeje.

„Čo sa vlastne stalo? Stúpil si na loptu, to ťa prevážilo, spadol si na zem a opuchol ti členok?“ spýtal som sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Veronika, to odkiaľ on toto vie?“ spýtal sa jej a začala sa smiať.

Ach áno, futbal a nohy. Pokopané členky, podvrtnuté, opuchnuté, samé modriny a toho chlapca to stále núti vybehnúť vonku a dotknúť sa tej lopty.

„No hrali futbalový turnaj. Povdrtol si členok a teraz ho to bolí. Jeho kapitán sa ho samaritánsky zastal, vykričal sa na neho a ešte sa ostatní z neho smiali. Neznášam takých frajerov.“ trochu zdvihla hlas.

„A potom prišiel za mnou a povedal mi, že to je pre moje dobro, ale nech už nechodím hrať futbal.“ povedal malý futbalista a začal plakať.

„A ešte ho potľapkal po pleci. Pripomenulo mi to jedného chrapúňa, čo mi vynadal do úbohých, čo nemajú hodnotu a potom mi vypisoval, že koľko pre neho znamenám.“ to už doslova zúrila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„S takými ľuďmi by sa mali zostaviť rozhovory a snáď z toho vznikne dokument Sila ľudkosti 2. Dúfam, že predčí aj prvý diel.“ povedal som s jemnou dávkou sarkazmu. Dáma sa na mňa pozrela a po pár sekundách vyprskla smiechom.

„Neboj, to je len podvrtnuté.“ povedala mu.

„Budem môcť ešte hrať futbal?“ spýtal sa. Už aj v tej otázke bolo niečo iné. Trochu si veril.

„Jasné, že budeš. Ja som si už tiež koľkokrát vytkol členok. Ono ťa to za pár dní prejde. Prvá noc je najhoršia, lebo to bolí. Druhý deň je to lepšie. Potom budeš mať celý členok samá modrina. A to sa začne hojiť.“ usmial som sa.

„To ho isto upokojilo.“ začala. Tváril som sa, že som túto uštipačnú poznámku nepočul.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ale však choďte na pohotovosť, nech mu to pozrú. Škoda, že tu nie je ten kapitán, čo ťa tak s plnou láskou potľapkal po pleci. Ten by ťa určite otcovky podporil a zvestoval by ti, že pre tvoje vlastné dobro by ti mali odrezať nohu..“ povedal som teraz ja uštipačne a všetci sme sa zasmiali.

„Mimochodom, ty máš rád Montreal?“ spýtal som sa ho.

„Áno.“ povedal.

„Asi niekedy v 40.rokoch behal po Montreale jeden chlapec. Ten mal zlomený členok a, keď prišiel do Canadiens, lekár mu povedal, že to bude problém.“ povedal som mu.

„A bol?“ zvedavo sa na mňa pozreli obaja.

„Bol, ale iný. Brankári sa ho báli, bol strašne rýchly. Povrávalo, že keď sa mu niekto na ľade pozrel do očú, videl tam blesky.“ povedal som mu a jeho to zaujalo.

Ešte som mu povedal, že o tejto rakete je nádherný film „The Rocket.“ A tak sa malý gentleman s podvrtnutým členkom zoznámil s hokejistom, ktorého celý svet pozná pod menom Maurice Richard.

Kráčali už pomaly na pohotovosť. Podali sme si ruky a zoznámili sa.

„Kedysi som tu chodila do škôlky.“ usmiala sa.

„Ja tiež.“ a na tvári sa mi začal kresliť rumenec.

„Chodieval tam s nami aj jeden Martin. Večne kecal. Keď sme šli spať po obede, stále si chcel ľahnúť do postele.“ pousmiala sa.

„Veď to sa nezmenilo.“ zaškeril som sa a šiel inam.

O dva dni na som si narazil členok.

Obrázok: https://cdn.shopify.com/s/files/1/0903/0874/products/RCKT10502A_7192b009-43f6-477e-a75e-9cf95ee887e6.jpg?v=1546467472 

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu