Príbeh tichého vodcu

Autor: Martin Šuraba | 17.9.2019 o 20:57 | Karma článku: 5,84 | Prečítané:  2301x

Ako malý chlapec sníval, že bude hrať za Sunderland alebo za Wolverhampton. Lenže pre nich bol príliš nízky a vysmiali sa mu. On sa ale nevzdal. Dnes vám porozprávam príbeh tichého vodcu.

On s tým klubom ako hráč vyhral len raz. Sezóna 1946/47 bola jedinou, v ktorej vyhral titul. Vlastne ani nebol takým veľkým a významným hráčom svojej doby. Koniec koncov v tej dobe celej Británii kráľoval Stanley Matthews.

Klub, v ktorom náš hrdina hrával, sa prepadal na dno. Vypadol z najvyššej súťaže a rok 1959 bol neuveriteľne ďaleko.

Keby som začal písať článok týmto citátom, hneď by ste ho spoznali. „Pamätám si aj na horšie časy v klube. Jednu sezónu sme skončili druhí.“ Áno, je to Bob Paisley a áno je to príbeh Liverpoolu.

Bob Paisley ako hráč hrával na kraji obrany. Bol pri titule v sezóne 1946/47, ale potom sa klub potápal do druhej ligy. On pri tom všetkom ostal a vedel o klube najviac. Preto v roku 1959, keď Liverpool otvoril dvere Billovi Shanklymu, Paisley ho prijal. Shankly si nemohol nikoho lepšieho vybrať ako svojho asistenta.

Spoluhráči popisovali Paisleyho ako tichého vodcu, ktorý chodí na ihrisko s obrovskou hrdosťou. Nebol viditeľný na ihrisku ako ten, o kom píšu noviny. Bol viditeľný svojou hrou a tým, čo pre hráčov urobil. Ako tréner bol presne to isté. Vždy to bol tréner, ktorý behá za svojimi hráčmi a berie ich na chrbát, keď majú roztrhané kolená.

Mnoho fanúšikov sa zhodne na tom, že keď Bill Shankly prišiel do Liverpoolu, klub začal existovať iným smerom. Iste, Bill Shankly je snáď najväčšia ikona liverpoolskeho futbalu. Podľa mňa by to bez Paisleyho nezvládol. Bob poznal zázemie klubu, poznal Anfield od prvej rohovej zastávky až po najvyššie sedadlo starého Koppu. Oni dvaja sa navzájom podporili boli učiteľmi a študentami zároveň. Obojstranná láskavosť, ktorá sa zapísal do kroniky Reds.

Písali sa 60. roky a Liverpool sa konečne postavil na nohy. Okrem toho, že postúpili do druhej ligy, netrvalo dlho a vyhrali ju. Prišiel aj čas európskych súťaží.

Bill Shankly odišiel z klubu a všetko ostalo na Bobovi. Bob Paisley sa stal trénerom Reds a čerpal od svojho veľkého učiteľa. Nikdy by neprišiel Rím 77, pokiaľ by Paisley nebol poznačený Shanklyho prírodným entuziazmom. (Keď sa Billa Shanklyho pýtali, čo je tajomstvoj jeho úspechov, on odpovedal. „Futbal sa nedá hrať bez prírodného entuziazmu. Potom ešte mával výroky o Evertone, ale o tom netreba písať.)

Na mnohých tričkách alebo transparentoch vidíte roky 1977, 1978, 1981, 1984, 2005 a 2019. To sú roky, kedy The Reds vyhrali eúropsku trofej. (Paisley, Fagan, Benitez a Klopp ako tréneri.)

Bob Paisley, nenápadny a tichý vodca. Nosil obleky a vyzeral ako poručík Colombo. Zaujímalo by ma ako sa tvárili tí, čo ho vyhodili zo Sunderlandu v roku 1977, keď jeho mužstvo vyhralo Pohár majstrov európskych krajín. (Ono nielenže vyhrali, ale v tom čase to bolo snáď najlepšie mužstvo na svete.)

Paisleyho si na fotografiách pamätáme ako usmievavého trénera. Utekal k hráčom, keď boli na zemi. Bral ich na plecia a utekal s nimi z ihriska. Neraz aj, keď mal hráč krvavé kolená. Bola to tvrdá doba ťažkej lopty, veľkých kopačiek a silných nôh.

Taký bol Bob Paisley. Tichý vodca, po ktorom je ešte na Koppe strašne veľa pušného prachu. (Určite ho požičal Origimu a Winaldovi pred zápasom s Barcelonou.) Preto je Anfield taký veľký štadión! Genius loci tam navždy ostane, pokiaľ budú fanúšikovia pamätať na svojich veľkých hrdinov. (Bob Paisley je jeden z najväčších.)

Bez ľudí ako sú Shankly, Paisley, Fagan, Lawrance, Dalglish, Heighway, Rush, ale aj Gerrard, by bol Anfield bez týchto talizmanov. Skutočné poklady klubu nie sú trofeje, ale ľudia, ktorí dokázali zmeniť klub.

PS: Carragher je veľkým kamarátom so Stevenom Gerrardom. Spoločne bývali po hoteloch a rozprávali sa o futbale. Zrazu si Carragher pomyslel: „Stevie, však ty si snáď najlepší futbalista na svete!“ Stevie by sa nikdy nestal tým, kto bol, keby ho netrénoval pod Steviem Heighwayom. Rovnako, keby neobdivoval Kennyho Dalglisha a nevyrastal pri Fowlerovi, McManamanovi, Johnovi Barnsovi. (O Jamiem Redknappovi ani nehovorím.) Všetci spomínaní sú dielom veľkej dynastie, ktorá vďaka Kloppovi trvá dodnes. A Bob Paisley bol jeden z tých, čo dynastiu Liverpoolu vytvárali.

PPS: Jedenástka v Ríme 1977

GK 1 Ray Clemence

RB 2 Phil Neal

LB 3 Joey Jones

CB 4 Tommy Smith (to číslo má svoju symboliku)

LM 5 Ray Kennedy

CB 6 Emlyn Hughes (c)

CF 7 Kevin Keegan

CM 8 Jimmy Case

CF 9 Steve Heighway (Za mňa top)

RM 10 Ian Callaghan

CM 11 Terry McDermott

Substitutes:

GK 12 Peter McDonnell

FW 13 David Fairclough

FW 14 David Johnson

MF 15 Alan Waddle

DF 16 Alec Lindsay

Manager:

Bob Paisley

Obrázok:https://twitter.com/kayburley/status/422750419350470656

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?