Banány v čokoláde

Autor: Martin Šuraba | 19.9.2019 o 3:11 | Karma článku: 3,13 | Prečítané:  1219x

Keď opadajú listy zo stromov a fúka vietor, chceme sa zohriať. Takisto milujete sledovať z kaviarne ako na okná dopadajú kvapky dažďa? Poďte so mnou na banány v čokoláde.

Kedysi dávno v starej Aide na Poštovej ulici bol zmrzlinár, ku ktorému som sa chodil sťažovať. Dostal som zlú známku, dal mi zadarmo zmrzlinu a povedal mi, že nemám tak často pozerať na zelenú zmrzlinu. Hovorieval mi okrem iného, že ľudia, ktorí neustále rýpu a zastávajú sa tých druhých, obyčajne majú vlastný komplex a radi sa pomstievajú na nesprávnych ľuďoch. Rovnako aj to, že si mám všímať hlavne baby, ktoré sa radi smejú.

Zmrzlinár bol skvelý chlap, čo chodieval v klobúku. Rád čítal Večerník a rozprával príbehy. Jeho manželka bola usmievavá žena, ktorá ma stále poučovala. Do zmrzlinárne chodilo dievča v kvietkovaných šatách a s obrovskou chuťou na zmrzlinu.

Keď som tam prišiel v rozgajdanej košeli, strapatými vlasmi a vybitými zubami, teta zmrzlinárka lomila rukami. Viete, autor tohto blogu sa snažil byť futbalistom a v poltopánkach a roztrhanými manchestrovými nohavicami chodil všade. Pre rozvoj vašej fantázie vám neprezradím, kde som mal roztrhané nohavice. Vzala ma do kúpeľne a dôkladne mi drhla moje krvavé, vybité zuby. Posadila ma k dievčaťu s kvietkovanými šatami. Aby som im bol na očiach a nevyviedol nejakú ďalšiu lotrovinu.

Išiel som si poctivo písať domácu úlohu a dievča s kvietkovanými šatami zbadala môj nenapodobiteľný škrabopis. Vytiahol som atrament, namočil pero a písal. Šarmantná nositeľka šiat sa pozerala zvedavo, čo píšem. Bola to matematika a tak počítala so mnou. Keď som napísal chybný výsledok, opravila ma. „To nemôže tak byť!“ a celé mi to vysvetľovala. Ja som bol potmehúd a schválne som si vymýšľal. Stalo sa mi to osudným, sadla si ku mne ešte bližšie a vysvetľovala. Chcela si tiež namočiť svoje pero do atramentu, ale stala sa taká nehoda, že celý atramemnt mi vyliala na nohavice. Začervenala sa, ale potom zistila, že sa smejem. No a odvtedy som chlapec s atramentovými nohavicami.

Smiala sa aj ona. Možno to bola ona, ktorá ma nakazila dievčenským smiechom. Akási činnosť, ktorá je na ženách najkrajšia. Určite niekde tu by som mal hľadať korene toho, prečo ták rád rozosmievam baby. Ako sme sa smiali jeden na druhého, prišli obaja zmrzlinári, čo sa stalo. Videli ma ako vyzerám, tak sa smiali aj oni.

Cez týždeň som do Aidy chodil každý deň po škole. Ani futbal som nešiel hrať. Schválne som si napísal, že 4*0 rovná sa 8. Ona nikde. Ja som to ale v zošite neopravil a učiteľka mi dala facku. Vraj som šibnutý truľo a nech sa už konečne začnem učiť. Pretože budem zarábať malé peniaze a stanem sa alkoholikom!

Jedného dňa som ju v Aide uvidel. Sadol som si k nej, veď už sme boli kamoši. Pochválila ma, že som sa v matematike zlepšil. Ja som jej rozprával rozprávku o pampúšikovi. Ujo zmrzlinár a teta zmrzlinárka nás pochvalili. Doniesli nám banány v čokoláde za odmenu. No a tak sme sa napchávali. Obaja zagebrené gamby od čokolády. Rozprávali sme si, čo bolo v škole. Dievčenská zvedavosť je niečo, čo ma nikdy neprestalo fascinovať. Chcela ochutnať z môjho pohára. Lenže ja som bol taký šikovný, že som jej zadžabal šaty banánmi v čokoláde. Našli sme sa. Chlapec s atramentovými nohavicami a dievča s čokoládovými šatami.

Ktovie, čo je s tou babou s čokoládovými šatami.

PS: Dnes som mal banány v čokoláde. Vždy, keď sa (skoro) zadžabem, spomeniem si na jej úsmev a to, že som počítal koľko má mliečnych zubov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?