Sedel som na stanici a čakal na vlak

Autor: Martin Šuraba | 24.10.2019 o 2:58 | (upravené 27.10.2019 o 9:04) Karma článku: 2,12 | Prečítané:  798x

Sedím v Bratislave na stanici a čakám. Čakám v čakárni a pozerám, kedy mi odíde vlak. Milujem stanice, čakárne, vlaky a knihy.

Ako malý chlapec som sa hrával s mapou v ruke a cestoval kade-tade. Ono mi to ostalo, stále si vymýšľam všakovaké trasy.

Hľadím na tabuľu, kedy mi príde vlak do Prahy a usmievam sa. To ani nebolo tak dávno, keď som do Prahy chodieval snáď každú tretiu, štvrtú nedeľu. Všetky spomienky na cestovanie sa menia v úsmevy. Raz som šiel z Košíc do Prahy, prihovoril sa mi starší pán a zhovárali sme sa o severskej literatúre.

Vlaky a knihy formujú môj život. Keď som študoval v Prešove, chodil som aj vlakom. Sadol som si do toho rozbitého vozňa, kde najsladšia vôňa bola čerstvo olúpaná cibuľa. Inak tam páchli zhorené káble a iné veci.

Štúdium v Prešove ma naučilo čítať knihy vo všetkých dopravných prostriedkoch. Mávali sme v piatky školu. Bola to bloková výučba, kde nám jeden človek prednášal asi 6 hodín. Po takých hodinách som si sadol do vlaku a vôbec mi nevadilo to, že v Drienovskej Novej Vsi čakáme na to, kým budeme mať voľnú koľajnicu. Čítal som si niečo, na čo som sa tešil celý deň.

Karel Čapek mal nádherné stĺpčeky. V jednom svojou „sloupku“ píše o tom, že človeku najviac chutia hrubé romány vtedy, keď príde unavený a zničený. Hovorí, že hrubý román je pre človeka ako obrovský kus mäsa po námahavom dni.

Blíži sa zima. Je to obdobie, keď vyťahujeme vysušené bylinky zo skrine. Hľadáme orechy, fľaše medu a milujeme ten pocit, keď zabuchneme dvere pred zimou. Nedajú sa vymenovať všetky dôvody, prečo milujem jeseň. Asi jeden z najkrajších je ten, keď prídem domov, vyzlečiem zo seba všetky mokré a studené šaty. Zapálim si sviečku, spravím si čaj a ja mám pocit bezpečia. Domov je teplý pocit bezpečia, ktorý chutí ako teplá zemiaková polievka alebo ako voňavý medový čaj.

Dal som si záväzok. Okrem toho, že si tiež zbieram med, sušené bylinky, zelený čaj, orechy a kadečo, čo keby som si začal zbierať knihy na jeseň. Nájsť si hrubý román, na ktorý sa budem tešiť celú zimu.

Milujem vlaky a milujem knihy. No a tie najkrajšie boli vždy tie, ktoré som vytiahol vo pri cestovaní na koľajniciach. Každý čitateľ má so svojou knihou svoj príbeh. Ale ono to platí aj naopak. Knihy si nás vyberajú, usmievajú sa na nás, nechajú nás, aby sme ich hladili (očami).

S knihou vo vlaku sa nám spája toľko príbehov. Neraz som vytiahol knihu z antikvariátu a utekal s ňou do vlaku. Koľkokrát sa mi zatúlali oči na neznáme dievča, ktoré čítalo knihy. Horšie bolo to, keď ona tiež mala zvedavé oči a očumovanie (knihy) sa premenilo na hanblilvé červenanie.

Milujem vlaky a knihy. Napíšte mi, aký román vás čaká na zimu. Ja by som si mal skočiť do antikvariátu. Pretože len v antikvariátoch a knižniciach platí stará veta. Navštív antikvariát, vojdi dnu a čakaj. Kniha si ťa vyberie sama! Najkrajšie na tej vete je to, že je pravdivá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?