Dnešný príbeh je úplne jednoduchý. Ale ľudia v ňom boli šťastní. Stretávali sa každú stredu o piatej len preto, lebo si o tom prečítali v Sherlockovi Holmesovi. Ponorme sa na chvíľky, keď ešte v Košiciach bola Franckova továreň. Ľudia chodili do biografu, o ktorom sa dodnes nevie, kde stál, ale všetci mu hovorili Uránia. Električky chodili na Čermeľ a pre nejednu rodinku to bolo úžasné. Tam kdesi, kde dnes stojí starý komín, existoval pivovar.
Mladý muž kráčal v tmavom svetri po Hlavnej ulici. Mal prednášku na univerzite o Seburgiho rode. Seburgiho rod už od nepamäti varil v Košiciach pivo. Keď prednášal, urobil Baurnéblovcom obrovskú reklamu, pretože po prednáške sa hrnuli študenti okoštovať Floriána. (Darmo, Saint Florián bola 16ka, ale kedy chutí najlepšie také silné pivo ak nie práve na jeseň?) Pivovar Baurnéblovcov stál pri snáď najstaršej kaplnke v meste, a preto sa aj pivo volalo Florián. (Existuje v Košiciach niekto, kto o kaplnke svätého Floriána nevie?)
Vonku pršalo a mladý profesor nemal dáždnik. Bola streda, 16:30. Usmieval sa na spomienky, ktoré sa mu vynorili pri všetkých miestach na Hlavnej ulici. Zrazu si všimol ženu, ktorá takisto nemala dáždnik a niekde kráčala. Rozhodol sa, že pôjde za ňou. Myslím, že dôvody jeho rozhodnutia nie je potrebné rozpisovať do detailov.
Vošla do jednej šikmej uličky a otvorila dvere. Z miestnostíi vyšiel dym a on si uvedomil, že je to kaviareň. Celé mesto má dodnes chuť tajomnej mágie a málokto má také šťastie, že objaví tajomstvá miestnych kaviarní.
Otvoril dvere, už mu vzali kabát. Ponúkli mu, nech sa ide zohriať ku kozubu. Bude o chvíľu 5 hodín, je streda a oni tu pijú čaj. Čo sa týka zmoknutej ženy, vymenili si potmehúdske úsmevy a posadli si kolo stola tak, aby na seba videli.
Vždy si sadali za stôl. Bola to skupina ľudí, ktorá ma niečo spoločné. Starší z nich vytiahol fľašku barackovice. „Dajme si na tvoje zdravie.“ Dostal teplú polievku a deku.
Podával sa čaj o piatej, veď bola streda. „Vieš ako sme sa spoznali? Nás spájal Sherlock Holmes, nič iné. Nevedeli sme o sebe nič, iba sme čítali detektívky. V jednej detektívke sme si našli, že Angličania majú tradíciu čaj o piatej. Preto sa tu stretávme a rozprávame sa o knihách.“ povedal mu chlapík a spýtal sa ho, či neodmietne ešte baracpálenku.
„A ty poznáš Sherlocka Holmesa?“ uštipačne sa ho spýtala žena, ktorá ho ta dostala.
Náš mladý hrdina sa pozrel na chlapíka, ktorý mu nalieval oldomáš. Zahľadel sa mu do očí a povedal. „Ozaj a ako bolo v Afganistane?“
Touto vetou si všetkých získal, pretože kto by nemiloval Štúdia v červenom? To bola predsa úplne prvá veta, ktorú Holmes povedal Watsonovi.
Zapáčilo sa mu tam a na svoje literárne stretnutia rád chodil. Vždy, keď v Košiciach na jeseň prší, dostanem chuť zatúlať sa k nim na pohárik baracpálenky a rozhovoru o knihách. A nemusí to byť Sherlock Holmes.
Máte tiež svoje príbehy s čajom o piatej? Sem s nimi!
Obrázok: https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1519031842l/102868._SX318_.jpg
