Pred 60. rokmi prišiel Bill Shankly do Liverpoolu

Autor: Martin Šuraba | 14.12.2019 o 22:41 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  122x

„Pozrite sa, klub je na tom veľmi zle. Potrebujeme trénera, ktorý nás naučí vyhrávať. Kde takého hľadať?“ pýtali sa jeden druhého. „Nenavštívime Huddersfield? Počul som, že ten Shankly niečo o futbale vie.

Keby sme si spravili výlet do Škótska, nájdeme mestečko Glenbuck. Bola to najmä banícka oblasť, ktorá vychovala mnoho mladých futbalistov. Staré škótske domce však mali aj krajčírsku dielňu. Niekde tam sa začína aj náš príbeh. V Glenbucku to bola krajčírska rodina a malého chlapca lákalo viac kúzlo futbalovej lopty. „Čo tam to chlapčisko u Shanklyho vystrája?“ pýtali sa susedia. Ani nevedeli ako sa volá. Will? William?

Mladý William vyrástal a láska k futbalu bola obrovská. Susedia, ktorí handrkovali malého chlapca s futbalovou loptou, si jedného dňa prečítali noviny. Písal sa rok 1942 a William Shankly hral na mieste pravého záložníka za reprezentáciu. (Tu je súpiska.)

Willliam (alebo známejšie Bill) hrával za Preston. Dodnes je v Prestone tribúna Billa Shanklyho. Neskôr začal trénovať a v roku 1956 prišiel do Huddersfieldu.

50. roky boli pre klub červených za riekou Mersey dobou temna. V mužstvo bol síce Bob Paisley, ale v tom čase ani on nič nevymslel. Vedenie klubu bolo zhrozené, ľuďom odišla jedna z najväčších radostí a hráči len čítali o dávnej sláve.

Liverpool je priemyselné mesto. Keď sa začala v 19. storočí demograficky hýbať celá krajina, mnoho z nich nemali, čo robiť. (To ešte nehovorím o anglickom počasí.) Jediná radosť pracujúcich ľudí v takých mestách, bol futbal. Oni sa vôbec nepoznali, ale tešili sa na sedadlá tribúny Kop. (Najstaršia tribúna na Anfielde) Anfield nie je len štadión, je to miesto, kde sa stretávali ľudia. Vznikali tu nové priateľstvá, hanblivé úsmevy a zatúlané prechádzky do Stanleyho parku. Pokiaľ im niekto nerozbil hlavu na druhej strane parku. Tam je štadión Evertonu.)

V 50. rokoch ľudia túto radosť nemali. Klub si sotva pamätal, čo kedysi znamenal. Hráči, tréneri boli dezorientovaní. No a fanúšikovia sa nedokázali zmieriť s faktom, že klub je v druhej lige. No a tak jeseň roku 1959 dohnalo vedenie Liverpoolu k nejakej takejto porade:

„Pozrite sa, klub je na tom veľmi zle. Potrebujeme trénera, ktorý nás naučí vyhrávať. Kde takého hľadať?“ pýtali sa jeden druhého. „Nenavštívime Huddersfield? Počul som, že ten Shankly niečo o futbale vie.“

Navštívili Billa Shanklyho a prišlo k nemu s ponukou. „Čo keby ste viedol najlepší tím v krajine?“ usmiali sa na neho. Jeho odpoveď bola typická jeho: „Matt Busby dáva výpoveď?“

Presvedčili ho a 14. decembra 1959 sa hráčom Liverpoolu predstavil nový tréner. Od toho dňa sa začala prepisovať história klubu. Najprv si usporiadal klub a vytvoril hráčov, ktorí začali písať históriu svojho čísla na dresa. (Napríklad Tommy Smith a číslo 4.) Do brány postavil 19 ročného mladíka, ktorého nik nepoznal. Takto nejako sa začal písať príbeh legendáneho brankára s menom Tommy Lawrance. (Medzi ďalších hráčov, ktorí stoja za mienku, sú napríklad Ian Callaghan, Ian St. John alebo Roger Hunt. Posledný menovaný nastúpil vo finále Majstrovstiev sveta v roku 1966.)

Bill Shankly hneď postúpil s klubom do 1. ligy. Vyhral ligové tituly, FA Cup, ligový pohár a takisto aj pohár UEFA. Bohužiaľ Pohár majstrov európskych krajín už nevyhral. (To už netrénoval klub.)

Nie je to len o výsledkoch. Bill Shankly vymyslel aj tú symboliku s dotknutím sa „This is Anfield“ pred tým ako hráči idú na zápas. Spoločne s Bobom Paisleym a ďalšími asistentami založili „The boot room“. Bol to v podstate sklad s kopačkami. Tam si otvorili whisky, fajčili cigary a rozprávali o futbale. Kde inde by sa lepšie viedli futbalové debaty, ak nie práve tam, kde cítiť kopačky od blata, potu a prachu.

Kalendár liverpoolskej histórie sa od roku 1959 upravil o deň 14. december. 14. decembra 1959 prišiel Bill Shankly do Liverpoolu. Ktorý z fanúšikov by ho nepoznal? Veď on s Paisleyem vytvorili dynastiu a hodnoty klubu. Vďaka ľuďom ako Kenny Dalglish, či Steven Gerrard, táto dynastia a hodnoty trvajú dodnes.

Phil Thomson (liverpoolska legenda): Keď som bol malý chlapec, mama ma brávala na tréningy. Bol som veľmi šťastný. Raz som uvidel Billa Shanklyho, bola to ako audiencia pri pápežovi.

Jeho výrok, ktorý mám najradšej:

„Ak by Everton hral na mojej záhrade, zatiahol by som rolety.“

PS: Keď zomrel, jeho telo spopolnili na „Anfield Cemetery“ a popol bol rozptýlený na The Kop tribúnu. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo je Anfield miesto, ktoré vytvára zázraky.

Obrázok: https://en.wikipedia.org/wiki/Bill_Shankly#/media/File:Billshankly1.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pat v parlamente urobí z Čaputovej najsilnejšieho hráča

Prezidentke hrozí, že by mala poveriť Kotlebu.


Už ste čítali?