Prečo nie sú Traja mušketieri v povinnom čítaní?

Autor: Martin Šuraba | 20.1.2020 o 23:24 | (upravené 24.1.2020 o 19:36) Karma článku: 5,17 | Prečítané:  556x

Keď som si kedysi začal čítať o tom mladom Gaskoncovi, mal som chuť sadnúť si na koňa a odviezť sa za dobrodružstvami. Ako ste sa dostali k Trom mušketierom vy? Napíšem vám jeden príbeh.

Romain Rolland v Petrovi a Lucii píše, že v každom chlapcovi medzi 16.tým a 18. rokom života je kúsok Hamletovskej duše. Ja si myslím, že každý chlapec má v sebe kúsok bezočivého gaskonského d'Artagnana. Kúsok rytierskej duše, ktorý túži po srdci krásnej Constance a kľaknutím pred kráľom. A o túlaní ani nehovorím.

Ľudia, ktorí učia literatúru, majú v sebe neuveriteľný dar. Dokážu sa so svojimi študentami nádherne spojiť a komunikovať. Kedysi som čítal príbeh o chlapcovi, ktorý si dopisoval s učiteľom a ten mu vyberal knihy. Nikdy sa nestretli a nikdy si o ničom inom nepísali, len o knihách. A, predsa, ten dar rozprávania kníh, v tom je vlastne všetko. Je tam kúsok dobrodružstva, fantázie, chuti a toho ďalšieho. Knihy majú dar vytvárať priateľstvá medzi ľuďmi. A to vedel aj učiteľ literatúry, keď sa v jedno januárové dopoludnie prechádzal medzi študentami. Pracovali na svojom cvičení o ľúbostnej lyrike v období baroka. (Len tak mimochodom, ja som to čítal, určite si to prečítajte.)

Jeden študent sa prihlásil.

„Ako vám pomôžem?“ Spýtal sa ho učiteľ kráčajúc vo voňavej tmavomodrej košeli.

„Prečo sme sa nikdy neučili o Troch mušketieroch?“ Zo zvedavosti sa spýtal.

Učiteľ zastal, zasnil sa a usmial sa presne tak, ako sa usmieval, keď, ako študent ušiel na pôjd s ukradnutou knihou z antikvariátu.

„A, čo sa tam chcete učiť?“ Začal si ich doberať.

„No všetko. Každý to už čítal a ja ešte nie. Neviem či je čas,“ bol zvedavý.

Ach áno, zvedavý čitateľ. Koniec koncov, kto z nás nebol?

„Ono to nie je o čase. Ale skôr o tom či vás zaujímajú francúzske dejiny. Zbytok sú len vraždy, manželské nevery a Cervantesov hrdina,“ potmehúcky sa na nich pozrel.

„Cervantesov hrdina? Sancho Panza či Don Quijote?“ Opýtala sa ho študentka, ktorá milovala Sancha Panzu. Nemala rada bojovníka veterných mlynov, ale jeho sluhu.

„A, čo iné je d'Artagnan, ak nie práve Don Quijote? Veď to je hneď na prvej strane,“ preriekol sa.

„Vy to tak dobre poznáte, že poznáte každú stranu?“ Opýtal sa ho opäť zvedavý študent.

„Ale kdeže. Čítal som to raz, keď som šiel vo vlaku. Užíval si francúzsky vidiek, tu vôňu viníc a syra,“ povedal im.

„To ste cestovali vo Francúzsku?“ spýtala sa ho zvedavo ďalšia študetnka.

„Ale kdeže, zo Stakčína do Dunajskej Stredy,“ zasmial sa.

„A to ste z tej knihy cítili vinice a syr?“ nedalo ďalšiemu.

„Keby len to,“ huncútsky sa usmial.

„Kedy sa to odohráva? Niekde som čítal, že to bolo po Napoleónovi. Hlavný hrdina ušiel z väzenia a bol veľmi bohatý,“ riekol ktosi.

„To je Gróf Monte Christo. Edmund Dantés, príbeh o námorníkovi. To si prečítajte, veď každý chlapec chce byť námorník,“ usmial sa a pochopil, že z ľúbostnej lyriky nebude nič.

„Ale každý chlapec chce byť aj rytier. A mušketieri, sú predsa rytieri!“ Skríkla zvedavá študentka, ktorá sa hneď začala červenať.

„Isteže a ešte, keď tí rytieri budú štyria!“ Povedal im a ukazoval tri prsty.

„Aké sú tam ženy?“ Opýtal sa zvedavo a veselo. 

„Také, pri ktorých sa budete červenať,“ povedal a tiež sa začervenal.

„Kam by sme to mohli priradiť? Do romantizmu, realizmu alebo do čoho?“ A už si chcel písať poznámky do zošita.

„Ťažko povedať. Je to historický román. Mimochodom, v ktorom období boli obľúbení mušketieri? Kedy sa používala tá zbraň?“ Spýtal sa.

Všetci boli ticho.

„Nehovorte mi, že toto neviete. Na dejepise ste nikoho nevyhadzovali z okna?“ Doberal si ich.

„To je s tým prepojené?“ Neadalo im.

„Samozrejme, že to je prepojené. Knihy sa nikdy nesmiete bifliť. Literatúra nie je veda o tabuľkách, číslach, hexametroch a iných veciach. Dar čítania vám nikto nezoberie a nikto vás ho neprikáže sa naučiť. Literatúra je spojenie príbehov. Napríklad Traja mušketieri. Ako sa oni štyria stretli? Pri ktorom strome? Len vy budete počuť rinčať meče, opíjať sa s nimi v šenku a ochraňovať kráľa. Dievčatá sa tam budú červenať. Ale, keby ste nechceli, nečítajte to. Nie je to v povinnej literatúre,“ potmehúdsky sa usmial.

„Prečo nie sú Traja mušketieri v povinnej literatúre?“ Nedalo to zvedavému študentovi.

„To je, predsa úplne jasné, mon cher Planchet. Predsa, preto, aby ste si to prečítali. Aby ste spoznali, aký bol Ľudovít kráľ spravodlivý. Taký spravodlivý, že celému Francúzsku velil krutý abbé. Len štyrom laganom sa to nepáči,“ povedal im a všetci na neho civeli.

„Kto je to abbé?“ Znela ďalšia otázka.

„Poviete mi, keď si to prečítate,“ a zazvonilo.

Keď sa učiteľ prešiel do svojho obľúbeného antikvariátu po vyučovaní, antikvár jačal od zlosti.

„Dnes som predal asi piatich Troch mušketieroch. Neviete o tom niečo?“ Už v ňom vrela krv.

„Prečo by som mal? Veď Traja mušketieri nikoho dnes nezaujímajú,“ povedal úplne pokojne, ale v jeho úsmeve bolo kúsok uštipačnosti.

„Ešte mi dvaja zmizli! Isto mi ich niekto ukradol! Ako kedysi!“ Už saneovládal.

Večer jedol cesnakovú polievku, ktorá vyvoniavala po celej kuchyni. Manželka sa na neho usmievala. Niečo jej prišlo na um.

„Druhé jedlo nedostaneš. Viem, ako miluješ zemiakový privárok a fašírky! Ale nedám ti nič,“ snažila sa tváriť prísne.

„Čo som spravil? Zavinil som azda nejakú civilizačnú pohromu?“ Bol ako neviniatko.

„A to sa patrí, ty neogabanec? Učiť deti ako sa kradnú knihy?“ Smiala sa.

„Ma cherie Constance, kedysi som v antikvariáte stretol dievčinu ako kradne knihy. Boli to najkrajšie oči, ktoré sa na mňa pozreli,“ začal rozprávať ich príbeh.

„Ale mňa chytili!“ Pošteklila ho očami. Knihy sa predsa nekradnú. A kto by kedy kradol Troch mušketierov?

Obrázok: https://cdn.knihcentrum.cz/6931423_tri-musketyri-2.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?