Malá príručka dedinského futbalu sa rozširuje: Musíme prehrať!

Autor: Martin Šuraba | 1.2.2020 o 11:06 | Karma článku: 5,15 | Prečítané:  1712x

V predvečer zápasu to tečie prúdom. Ku stolu si posadajú chlapi a všetci sú tréneri. Futbalová príručka sa rozširuje. Tentokrát sa musí prehrať!

Domáci sú v tabuľke tretí a za žiadnu cenu nesmú postúpiť do vyššej súťaže. Tlčú to hráčom do hlavy celý týždeň, na omšu dajú, nech prehrajú. Skrátka a dobre, keby v nedeľu vyhrali, zbúrajú cintorín a nikto z nich nesmie byť pochovaný ako poctivý kresťan. Dôvod je jednoduchý, peniaze. Keby postúpili, museli by hrať so Zemplínskym Jastrabím, Bardejovskou novou Vsou, Kuzmicami a Kurimanmi. A kto už len zaplatí tú cestu? „Dze vžac peňeži na totu gutu? Však neostane na karčmu!“

Je sobota večer, v šenku pálenka tečie prúdom a vymýšľajú taktiku. Správca ihriska sa musí najviac opiť, aby ťahal čiary so sadrou úplne nezmyselne. Pokiaľ tam príde niekto len na pivo, dostane prednášku. „Pivo bez pálenky, to vyrucene peňeži!!!“

„Sluchajce me, mušime utrec pysky!“ Začína sa vrava.

„Ale čom?“ Opýta sa ďalší.

A tak zaznejú hromadné debaty, že v dedine (u valalu) nie je sponzor a tá diaľka z Košickej Polianky do Zdoby je neuveriteľná. Nie je šanca, aby v ďalšej sezóne tak ďaleko jazdili a nie všetci šoféri jazdia za fľašku borovičky.

Hráči sa regenerujú pred zápasom. Tí, čo sú v šenku, poctivo vedia, čo sa patrí. Tých, ktorých do šenku voľakto nepustil, tí si ešte ráno vypočujú.

Zatvára sa krčma a všetci idú spať. Tak ako Adam Krt, tak aj oni chodia od domu k domu a pýtajú sa so šarmom Martina Kukučína: „Máte muža doma?“

Ráno sa všetci, čo boli v krčme, zobudia s kadečím. Správca ihriska ide robiť čiary, vešať zastávky a sieť. Stretne kamarátov, ktorí ho volajú do bufetu. On premýšľa či sa budú od neho odťahovať, ale nakoniec sa odmení. Ihrisko je už pripravené.

Vonku krásne svieti slnko. (Pre tých, čo ich obdarila krčma, to je dar z nebies.) Schyľuje sa k zápasu. Nikde nie je taká magická atmosféra ako práve v dedine na futbale.

Angličania majú v deň zápasu plné mesto stánkov s kadejakými darčekovými predmetami. Nemci majú plné električky a vo vnútri vidieť šály a radosť futbalu. Ale nič nedodá futbalu tak ako nedeľa v dedine, keď sa ide hore tým kopcom ku štadiónu. To každému voňajú rezne a pivo chutí oveľa inak, ako v iné dni. Pre obyvateľa dediny je to deň taký sviatočný ako pre fanúšikov Ajaxu Amsterdam deň, keď si začínali všímať hráča, čo robil kľučku doslova naopak.

Šatňa domácich je už plná hráčov. Vo vedľajšej dedine sa prezliekajú rozhodcovia, ktorí dostali guláš a tri borovičky, aby odpískali penaltu proti domácim. Hostia ešte neprišli a tak tréner tresne dverami. Hráči pozerajú na neho a on lapá po dychu vhodné slová.

„Sluchajce me, šicke! Dnes musíme prehrať! Rozumiete mi všetci? Keď prehráme, budeme hrať budúci rok proti tým istým. Nikto nám peňeži nedá! Takže odkopávajte lopty a pri najhoršom proti nám rozhodca v 110. minúte odpíska penaltu!!!“ Povie tréner a všetci pozerajú a chápu.

Hostia prídu, tréneri sa objímajú, ako starí priatelia a hráči idú na ihrisko. Domáci majú nové posolstvo. Musia prehrať pre dve veci. Nepostúpia a súperovo mužstvo nezostúpi.

Prvý polčas sa začne opatrne, odkopávanie lopty, nedôslednosť prihrávok a namiesto šprintu, prichádza chôdza. Hostia strieľajú ako o život, ale netrafia bránku. Tréner domácich má stres akoby skladal maturitu a hosťujúci kouč pľuje od zlosti. Slovník oboch nechám na vašej fantázii.

Zápas ako z lacného hororu, kde žraloky odhryznú Golden Gate. Príde však 40. minúta, Marek vezme loptu z polovice a ide proti trom obrancom. Jedna finta, druhá kľučka, tretia zasekávačka a je pred brankárom. Sólo ako Michael Owen v roku 1998 a zrazu strelí gól do šatne. Domáci vyhrávajú 1-0 a tréner domácich prežíva najhorší deň svojho života. Rozhodca odpíska koniec.

Do šatne prídu domáci a každý je zronený. Tréner nešetrí vulgarizmami a, keď uvidí Mareka, ani sa nespýta. Otcovská po papuli taká, že Mareka div krv nezaleje. „Co ši to porobel? Dze ši bul? Ja hutorel, že mušime utrec pysky!“ A tak sa Marek prizná, že bol na záchode a nič nepočul. V živote už do lopty nekopne a do druhého polčasu nastúpi mladší žiak.

Druhý polčas domáci už ani domáci do lopty nekopnú. Hostia v 60. minúte spravia šikovnú akciu, ale na gól to nie je. Čiarový rozhodca odpíska 20 metrový ofsajd a domáci tréner ho div nezabije. Jeden z funkcionárov príde za ním a kričí na neho. „Nečul ši? Musia vyhrať! Za každú cenu! Moja mladšia dcéra ešte nemá manžela!“

V 78. minúte prichádza priamy kop, brankár domácich sa uhne strele a hostia vyrovnajú. Radosť neuveriteľná. Domáci už nerobia nič, len Janči odkopne loptu niekde do Hornádu. Hostia nie a nie streliť gól. Už to začína byť napínavé ako na konci vo Vražde v Orient exprese.

90. minúta už ubehla pred 10. minútami a stále 1-1.

110. minúta a po vzore brazílskej superhviezdy sa hodí útočník 10 metrov od šestnástky o zem. Rozhodca nekompromisne odpíska priamy kop. Nikto neprotestuje. Viete, pre koho sú to najväčšie nervy? Pre toho, čo to ide kopať! Keby nestrelil gól, bude sa ešte predlžovať!

Zápas sa končí, ľudia sú šťastní a autá rozhodcov plnšie o nejaké to zabité prasa. Chudák Marek, je to najväčší nepriateľ dediny.

Veru, keď sa nesmie vyhrať, to sú tvrdé časy.

Obrázok: https://image.freepik.com/free-photo/soccer-ball-old-soccer-field-yard-football-close-up_131301-54.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?