Sviečka za Duncana Edwardsa

Autor: Martin Šuraba | 6.2.2020 o 21:09 | Karma článku: 2,79 | Prečítané:  169x

„Kedy hráme proti Wolves?“ Spýtal sa na posteli a Jimmy Murphy si neuvedomoval, že ide o ich posledný rozhovor. Dnes som si zapálil sviečku za Duncana Edwardsa.

Futbalové štadióny píšu občas veľmi tragické príbehy. Pred 62. rokmi sa hráči Manchesteru United vracali domov z Belehradu. Pokračovanie príbehu poznáme ako tragédiu z Mníchova. Medzi zranenými bol aj Duncan Edwards, toho času najmladší futbalista anglickej reprezentácie.

V roku 1945 na Old Trafford zaklopal Matt Busby. Bývalý kapitán Liverpoolu mal veľkú úlohu. Musel dať dokopy štadión, ktorý bol zničený po vojne. Prišiel s taktikou, ktorá zmenila navždy osud Manchesteru United. Začal do mužstva brať mladých chlapcov. Odtiaľ vzniklo pomenovanie Busbyho deti.

Povráva sa, že, keď Duncan Edwards dovŕšil 16 rokov, Busby klopal u jeho rodičov so zmluvou pre Duncana v ruke.

Mladý chlapec si sadol s trénerom a poctivo trénoval. Výsledky sa začali prejavovať. Manchester United hral snáď vo svojej najlepšej forme a mladíkovi prišla pozvánka do reprezentácie. Stal sa najmladším futbalistom, ktorý nastúpil za dres Troch levov.

Matt Busby a Jimmy Murphy mali zaujímavú taktiku. Manchester United je klub, ktorý vznikol na železnici, a to bolo, čo chlapcov spájalo. Každý z nich prišiel vlakom snáď z každého kúta Anglicka. Duncan nebol výnimkou. Narodil sa vo Woodside.

Manchester je priemyselné mesto a tribúny Old Traffordu mali tribúny mlynárov, kováčov, krajčírov a, kade koho. Jimmy Murphy viedol chlapcov k tomu, aby hrali pre všetkých tých ľudí. „Celý týždeň tých ľudí nič nespája. Pokiaľ neprídu na futbal.“

Na akej pozícii hrával? Ťažko povedať, pretože v tom čase záloha fungovala trochu inak ako dnes. Každopádne, tým, že drel, môžeme ho zaradiť do zálohy. Vraj mal rád nahrávky na útočníkov. Je jeden, s ktorým si veľmi dobre porozumel.

O pár mesiacov prišiel do Manchesteru chlapec akoby z uhoľných dolov. Spoznali sa, Duncan prihrával a útočník s číslom 9, strieľal jeden gól za druhým. Keď ste niekedy videli fotku chalana v červenom drese s večne prepoteným dresom a trenkami od blata, bol to on. Bobby Charlton.

Podľa mňa sir Bobby Charlton je snáď najväčšou legendou červeného dresu. Predpokladám, že, keby ste sa ho spýtali, na, čo najradšej spomína, povie, že na Duncana.

Duncan Edwards bol veľmi dobrým futbalistom, s ktorým rástol Manchester United neuveriteľne. Hráči ho mali radi a on vo svojom mladom veku sa im stal veľkou oporou.

Muhammad Ali sa prezentoval, že je najlepší na svete. Jimmy Murphy sa vždy nad týmto tvrdením usmial, „Muhammad Ali hovorí, že je najlepší na svete. Ale to nie je pravda. Najlepším na svete bol futbalista, ktorý sa volal Duncan Edwards.“

6. február 1958 sa zapísal do histórie ako najsmutnejší deň futbalu do kroniky Manchesteru United. Duncan Edwards sa stal obeťou tragédie. Zomrel 21. februára v mníchovskej nemocnici.

Bol zázračným dieťaťom a veľkým futbalistom. Odpočívaj v pokoji, veľký futbalista. Dnes je deň, kedy si pripomínam veľkú tragédiu. Hoci som fanúšikom ich najväčšieho rivala, tu ide konkurencia bokom.

PS: https://www.devilpage.cz/2014/01/02/duncan-edward-na-akej-pozicii-to-vlastne-hraval/

Obrázok: https://live.staticflickr.com/5532/12068888155_7b9f4723f8_b.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Zavreté divadlá, koncerty, galérie. Ako prežijú umelci

Kultúra sa zastavila, umelci vymýšľajú náhradu.


Už ste čítali?